- dátum konania akcie: 30.7.2023
-
autor zápisnice: Vlado
-
účastníci akcie: Maťo, Nika, Zuzka, Bohuš, Hela, Milo, Sofinka, Nikitka, výletníčatá Matúško, Alenka, Quido, Miško
Jedného letného dňa som si povedal, že by bolo dobré ukázať Quidovi nejakú jaskyňu. Najbližšia prístupná jaskyňa je jaskyňa Driny pri Smoleniciach, a tak som napísal pozvánku pre výletníkov. A skutočne, návšteva tejto jaskyne zaujala viacerých členov. V dohodnutý deň sme sa stretli na záchytnom parkovisku kúsok od jaskyne. Vyšli sme cez les k vchodu, kde sme to preskúmali a Maťo s mladšími členmi a výletníčatami aj ako správni prieskumníci obliezli.
Kúpili sme lístky a o 11:00 hod. sme vyrazili do útrob kopca. Jaskyňa nie je najväčšou, ale najbližšou a prehliadka bola dobrá. Videli sme stalagmity, stalaktity, stalagnáty a aj „slonie uši“, pozostatok po nám známom slonovi jaskynnom, ktorý takto prisatý na stalaktit číhal na jaskynných medveďov, ktorých následne vlastnou váhou rozpučil a chobotom obratne vysal. Tento exemplár ale bohužiaľ zostal v sintri a tak z neho je do dnešných dní vidno len uši.
Vraj tam boli aj nejaký takýto trpaslíci zaliaty v sintri. Popravde boli na klasických trpaslíkov príliš malý.
Myslím, že všetkým, sa nám páčilo to čo sme videli a zažili v útrobách kopca. Od jaskyne sme sa presunuli k autám a vyrazili si pozrieť múzeum Molpíra, kde boli vystavené artefakty z tohto Halštatského hradiska, a nejaké veci o obci ako aj o slávnom rodákovi, vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi.
Po tejto prehliadke sme vyrazili pozrieť si včelovinu – obchod s medom. Presun viedol Milo a keďže na rozdiel odo mňa vedel kam ideme, nebol problém. V obchode si každý nakúpil čo chcel. Pred návštevou zámku Smolenice prípadne hradiska Molpíra sme sa chceli posilniť dobrým obedom. Poznal som z predchádzajúcich akcií malú krčmičku pod hradom. Jediný kto ju našiel bol Maťo s rodinou a my ostatní sme poblúdili. Začalo liať ako z krhle a Nika mi zavolala, že krčmička je plná a nie je tam miesto. Preto sme sa vybrali do pizzerie pri múzeu, kde sme sa stretli len ja s Quidom a Maťo s rodinou. Bohušovci našli inú reštauráciu a Milo s rodinou sa rozhodli vrátiť do Bratislavy. Bolo jasné, že počasie nám prestalo priať a ďalší program už bude ťažko realizovateľný. Kvôli zlému počasiu som teda akciu ukončil.
Resumé: Akciu hodnotím ako podpriemernú nakoľko nám počasie zhatilo plány. Samotná jaskyňa ako aj múzeum boli podľa očakávania ale zvyšok proste nevyšiel. Chcem ale poďakovať všetkým zúčastneným a hlavne Milovi, ktorý nás zaviedol do včeloviny a teším sa na ďalšie, snáď už vydarenejšie stretnutie.