- dátum konania akcie: 19.1.2014
-
veliteľ a autor zápisnice: Maťo
-
účastníci akcie: Nika, Vlado, Bohuš, Zuzana, výl. Sofinka, dobr. Tinko
Ani neviem ako, ale v piatok večer som začal uvažovať o nejakej akcii na víkend. Uvedomoval som si, že je už možno neskoro na akciu VVV, ale Nika ma presvedčila, že ak sa nenájdu výletníci, absolvujeme prechádzku do lesa sami. Za cieľ som vybral ďalšiu 700-vku Malých Karpát, vrch Čmeľok, nachádzajúci sa iba kúsok od Pezinskej Baby. Mapa udávala 40 minút tam a 40 minút späť s malým prevýšením.
V sobotu som oslovil výletníkov a čuduj sa svete, niekoľko sa ich prihlásilo. Nebolo teda čo riešiť, akcia sa mohla uskutočniť. Stretnutie som stanovil na nedeľu o 10:00 hod. na Pezinskej Babe. Ja som vyzdvihol Zuzku, Bohuša a takto naložení sme frčali cez Lozorno na miesto stretnutia. Tam mal doraziť aj Vlado s Tinkom. Týchto dvoch sme predbehli tesne pred Babou, takže hore sme prišli všetci včas a naraz. Krátke zvítanie a mohlo sa vyraziť.
Počasie sa zdalo priaznivé, žiadne hmly ani mrholenie. Dokonca aj slnko sa predieralo pomedzi konáre stromov. Pustili sme sa teda zdolať náš cieľ. Tinko so Sofinkou už štandardne ponachádzali potrebné halúzky a upratovali okolie. Neskôr Tinko túto hru premenil na súboj s neviditeľnými nepriateľmi a Sofinka naďalej pokračovala v upratovaní rozhádzaného lístia. Ja, Vlado a Bohuš sme rozoberali rôzne stratégie, ktoré by sme mohli využiť pri našich spoločných hrách s tankami. Zuzka pomocou GPS sledovala cestu a kontrolovala správnosť nášho smeru. Ako posledná stúpala do kopca Nika spoločne s upratujúcou Sofinkou. Týmto primeraným a pokojným tempom sme došli pod „nemalé“ stúpanie, na konci ktorého bol náš cieľ. Nepodľahli sme panike a aj naďalej sme stúpali podľa vlastného tempa. Avšak s pribúdajúcimi zdolanými metrami pribúdala aj hmla a silnejší nárazový vietor. Ale ani to nás neodradilo a pokračovali sme ďalej. Hmla či nízka oblačnosť nám zmarila akýkoľvek výhľad do okolia. Nakoniec sme predsa len dorazili tesne pod vrchol, kde sme sa najskôr pustili do hľadania kešky. O toto spestrenie sa postarala Zuzka a nám neostávalo nič iné len hľadať. Lenže každý strom bol rovnaký a nájsť poklad bolo o čosi náročnejšie. Nakoniec sa to podarilo mne a tú správnu skrýšu som odhalil. Zuzka vykonala všetky potrebné úkony a mohli sme pokračovať ešte pár metrov do kopca. To už som ale Sofinku naložil do nosiča, nakoľko prejavovala známky únavy. Na moje prekvapenie však toho zvládla celkom dosť, takže mala nárok.
Úspešne sme zdolali aj tých posledných pár metrov a pred nami sa z hmly vynorili oplotené objekty, ktoré boli znakom, že sa nachádzame na vrchole. Objekty sme obišli a našli vhodné miesto na krátke občerstvenie. Tu sme otvorili aj debatu či okolo nás je hmla alebo nízka oblačnosť. Vzájomnou diskusiou sme dospeli k záveru, že sa nachádzame v nízkej oblačnosti. Nízka oblačnosť a či hmla, poďme my radšej na cestu späť. Cesta nadol trvala podstatne kratšie a bola aj značne rýchlejšia. Postupne sa stratila aj oblačnosť, ale ešte predtým ako došlo k jej úplnému zmiznutiu, sme využili toto hmlovité maskovanie na ulovenie „divočáka“ Vlada. Ako správni výletníci a lovci sme ho prikryli ihličím a strčili vetvičku do „papule“. Lenže čo čert nechcel, z kríčkov vyliezol aj mladý „divočák“ Tinko. Nelenili sme a zbierku trofejí obohatili aj o toto mláďa.
K autám sme už dorazili za sprievodu slnečných lúčov. Na parkovisku sme sa rozlúčili s Vladom (žeby sa stal nejaký zázrak?) a Tinkom, ktorý sa pobrali domov na svojom motorovom vozidle a ja som naložil zvyšnú časť posádky do svojho vozidla. Do Bratislavy sme dorazili okolo 13:30 hod.
Resumé: Aj napriek tomu, že išlo o rýchlo zorganizovanú akciu som rád, že sa našli členovia, ktorí vedeli operatívne reagovať. Vyšlo nám aj počasie a za tých pár hodín sme si vychutnali teplé slnečné lúče ale aj mrazivejší nárazový vietor s nízkou oblačnosťou. Vo vyšších polohách sme natrafili na snehové fľaky. Tak ako dospelí, tak aj deti zvládli pochod do kopca, takže som s výsledkom akcie spokojní.