- dátum konania akcie: 7.5.2016
-
autor zápisnice: Vlado
-
účastníci akcie: Maťo, Nika, Milo, Zuzka, Bohuš, výl. Nikitka, Sofinka a Matúško, dobr. Tinko
Táto expedícia sa začala tradične o 14:00 na konečnej autobusov 33 a 32, kde sme sa stretli v zložení: ja, Tinko, Zuzka a Bohuš. V tejto zostave sme vyrazili do zóny 54 C za účelom opekania a samozrejme aj za zhodnotením ukončenej sezóny.
Bol pekný májový deň a postupujúc smerom k zóne sme nadobúdali obavy, či naše tradičné miesto nebude nedajbože obsadené. Mali sme šťastie. Zóna bola voľná, no neďaleko pri borovici, ktorú sme tam možno zavliekli aj my, si šiel opekať párik mladých ľudí. Nižšie pri ďalšom ohnisku boli zase dve dámy a slnili sa spolu s malým nervóznym psíkom. Naše ohnisko bolo teda voľné. Problém bol ale v tom, že tu chýbali akékoľvek kamene na jeho výstavbu. S Bohušom a Tinkom sme sa pobrali hľadať kamene a drevo, ktoré potrebujeme. Čosi málo sme našli a nejaké kamene sme získali obchodom s dvojicou, ktorá si opekala už pri spomínanej borovici. Ďakovať môžeme Tinkovi, ktorý sa priamo spýtal či si môže nejaké kamene zobrať. Na oplátku som im podaroval trochu tuhého liehu na podpal.
Počas tejto činnosti sa k nám pridala aj ďalšia úplná zostava, teda Maťo, Nika, Sofinka a Matúško. Po chvíli sme sa opäť vítali, tentokrát s Milom a Nikitkou. Ťažba dreva v blízkom lese prebiehala ťažko, lebo ho bolo pramálo. Zvyšok sme dohľadali na samotnej lúke. Opekanie mohlo začať. Keďže sme už boli v kompletnej zostave, predniesol som výročnú správu a zamiesil cesto na „kušky na sodže“. Zuzka mi pomohla s pečením a mám pocit, že tento rok mi vcelku vyšli. Opiekli sme každý to, čo si doniesol a výletníčatá si zase zriadili konkurenčný hlavný stan o ohnisko nižšie. Pole pôsobnosti mali už voľné, nakoľko dámy so psom už odišli. Opustil nás aj pár pri borovici, a tak sme nerušene relaxovali v tento pekný slnečný deň. Bohuš sa cítil úplne v kľude, pretože so sebou si zobral mačetu na „zombíkov“, nakoľko na posledných akciách ho bežne napádajú. Na jeho smolu len čo mačetu odložil, vyrútili sa na neho „zombíci“ z každej strany. Skôr ako ho stihli skonzumovať, chytro sme uhasili oheň a pomaly začali zónu opúšťať. V tom ale Bohuša napadlo, že nemáme spoločnú foto. Neviem ako je to možné, ale aj napriek útokom, má čas aj na takéto veci. Všetci spoločne sme sa odfotili, presne tak, ako sa na Scota patrí. Po tejto záverečnej foto sme vyrazili na konečnú 32/33 a odtiaľ každý do svojho domova.
Resumé: Akciu hodnotím ako vydarenú opekačku a ďakujem všetkým zúčastneným za ich účasť a nasadenie. Menovite chcem pochváliť Mila, ktorý si doniesol drevo z obchodu, a tak sme mali na čom opekať o trochu dlhšie. Nosenie dreva do lesa tak nadobudlo úplne iný a logický význam, nakoľko drevo v lese akosi tento rok chýbalo.