- dátum konania akcie: 16.5.2015
-
autor zápisnice: Nika
-
účastníci akcie: Maťo, Vlado, Milo, Hela, Nika, Zuzana, Penďo, Bohuš, Kamila, výl. Nikitka, Sofinka, Matúško, dobr. Tinko a Sofia
Tento rok čas pomaly plynul a plynul a každoročne tradičná akcia Scot stále v nedohľadne. Nakoniec sa predsa len podarilo nájsť sobotu, kedy by sa mohol už dlho očakávaný Scot uskutočniť. Tá vhodná doba prišla v mesiaci máj. Pomerne neskorý čas ale dôležité je, že otvorenie novej sezóny nastane.
Organizátorom tejto akcie je Vlado, ktorý čas a miesto stretnutia určil rovnaké ako po iné roky. Čas stretnutia 14:00 hod., miesto stretnutia: konečná 32 a 33. Každý vie, vedel a bude vedieť ako a kde Scot prebieha, takže do zóny sme sa presúvali po skupinkách. Ako prvá do zóny vstúpila skupina v zložení Vlado, Kamila, Bohuš, Zuzana a Penďo so Sofiou. Medzi seba ešte pribrali aj Tinka. Čas pri ohnisku si krátili rozdávaním metálov v podobe keksov „hobbit“, ktoré spôsobili komunikačné problémy medzi Zuzkou a Bohušom. Našťastie si to tí dvaja rýchlo a intenzívne vykomunikovali a búrka bola zažehnaná. Medzitým sme už k ohnisku dorazili my, teda ja s rodinou. Áno, áno uvádzam aj menovite: Nika, Maťo so Sofinkou a Matúškom. Pekne sme sa zvítali už od cesty a potom krížom cez lúku sme sa úspešne prebojovali až k ohnisku. Po prijatí „metálu“ sme si zadelili úlohy a pomaličky začali pripravovať všetko potrebné na spustenie samotného Scota. Maťo sa podujal na vytvorenie ohniska a začal po okolí zháňať dostatočne veľké kamene. Na pomoc si vzal Matúška, ktorý neváhal a predviedol ako sa to správne robí. Ďalšia chlapská časť spolu so zvyškom detí sa pobrala na drevo do neďalekého lesa. Jedine Bohušovi sa akosi nechcelo, a tak ostal klebetiť v babinci.
Ako si tak klebetíme, začíname ostriť zrak a zisťujeme, že k nám ide ďalšia skupinka členov VVV. A zároveň aj posledná v zložení Milo, Hela a Nikitka. Privítali sme ich ako sa patrí a krátko po ich vstupe do zóny sa vracajú z lesa naši „drevorubači“ so slušným úlovkom. Hela pomohla Maťovi dostavať ohnisko, aby sa Penďo mohol podujať na založenie ohňa. Ten vzplanul pomerne rýchlo, čo bol znak toho, že sa môže na stožiar vytiahnuť zástava. Počas týchto formalít deti využili neďalekú borovicu na testovanie svojich horolezeckých schopností. Zvládali to veľmi šikovne a našťastie nedošlo k žiadnym úrazom. Keď už bolo všetko pripravené, prišiel čas, aby náš veliteľ zhodnotil, vyhodnotil uplynulú sezónu. So záujmom sme si vypočuli vrúcne slová, zatlieskali víťazom Zlatej hviezdy a slintali nad pripravenými špekáčikmi, ktoré čakali na pokyn, kedy sa môžu začať opaľovať.
Našťastie Vlado všetko zvládol za krátky okamih a naše chuťové poháriky mohli byť uspokojené. Ako najväčší nedočkavec sa ukázal Matúško, ktorý po konzumácii, hlavne suchého chleba (špekáčik úctivo odmietol) sa vrhol do pripraveného kočiaru a zahájil poobednú siestu. My ostatní sme pokračovali v jedení, klebetení, deti si užívali domček pri vedľajšom ohnisku a na spestrenie nášho posedenia sme vypustili balón šťastia. Aj keď spočiatku sa zdalo, že sa mu veľmi vzlietnuť nechce, ale Maťovi sa to podarilo a balón vzlietol k výšinám. Musím však poznamenať, že pre istotu sme boli pripravení veľmi rýchlo opustiť miesto, nakoľko fúkal silnejší vietor a balón vyzeral tak, že plánuje zapáliť celú lúku. Nakoniec to ustál a hasiči mohli v pokoji tráviť slnečný sobotný deň so svojimi rodinami.
V príjemnej atmosfére sme ešte zotrvali nejaký ten čas a v podvečerných hodinách sme pomaličky zahájili ukončenie akcie. Ohnisko sme zaistili, odpadky pozbierali, našli svoje deti … no deti … boli to skôr prasiatka, ušmudlané od kadečoho čo sa na lúke nachádzalo. Našťastie všetko umývateľné. Keď už všetko bolo upratané, pomalým krokom sme sa vrátili na konečná 32 a 33, kde sme sa rozlúčili a vrátili do svojich obývačiek.
Resumé: Aj napriek tomu, že tohtoročný Scot sa konal neskoro, musím povedať, že bol pozitívny. Vyšlo počasie, zrelaxovali sme a hlavne sme strávili príjemnú sobotu v spoločnosti príjemných ľudí.