- dátum konania akcie: 12.1.2019
-
autor zápisnice: Nika
-
účastníci akcie: Vlado, Maťo, Zuzana, Bohuš, Kamila, Nikitka, výl. Sofinka, Matúško, Alenka a Quido
To sme tu už dávno nemali. Za posledné roky bol problém v zime nájsť čo i len meter štvorcový snehu, a zrazu tento rok, napadalo toľko snehu, že štát by aj predávať mohol. Snehu je habadej nielen v tatranských oblastiach ale aj tu u nás na juhu, vrátane Bratislavy a okolia. Prečo by sme to teda nevyužili? Narýchlo som poslala mail s otázkou, či je záujem u výletníkov obetovať sobotné dopoludnie zimným radovánkam na Pezinskej Babe. Prišli pozitívne ohlasy, a tak nič nebránilo tomu, aby sme sa v sobotu navliekli do oteplovákov a hybaj na kopec.
V sobotu ráno sme, rozumej ja s rodinou, vyzdvihli Nikitku a potom sa diaľnicou presunuli na miesto určenia. Po príchode sme „trošku“ s hrôzou v očiach zistili, že nie sme jediní, kto sa rozhodol využiť tento zimný stav na trocha zábavy. Prvé zaparkované autá sme začali míňať popri ceste tak cca 1 km pred hlavným parkoviskom. Nedali sme sa odradiť a pokračovali ďalej, však niečo nájdeme. Hlavné parkovisko vyzeralo ako centrum Bratislavy počas dvoch dopravných nehôd. Upchaté z každej strany. Nejako sme sa prebojovali a skúsili zaparkovať na našom obľúbenom mieste. Bolo nám dopriate a poslednú možnú škáročku sme zaplnili.
Decká povyliezali z auta, natiahli na seba všetko potrebné a stratili sa v snehu. Ja som medzitým overila polohu zvyšných dvoch posádok. Vlado s rodinou hľadal vhodné miesto na parkovanie, Bohuš s rodinou boli ešte na ceste. Po telefonátoch som sa obzrela a zamerala na deti, čo stvárajú. Asi nebol dobrý nápad im nechať voľné pole pôsobnosti, pretože za tú chvíľu mali sneh všade. Ešte chvíľu ich takto nechať, tak to môžeme rovno zabaliť a vrátiť sa domov. Okamžite dostali presné inštrukcie ako sa správať v snehu a povyberali sme sneh spoza pančúch. A aby sa nenudili počas čakania na Vlada s rodinou, Maťo im dal do rúk sane, boby a odchod na kopec. Ja som zatiaľ čakala na Kamilu s Quidom, ktorých Vlado neďaleko nás vysadil a on pokračoval v hľadaní parkovacieho miesta. Spoločne s Kamilou a Quidom sme sa vydali za Maťom s deťmi, ktorí už určite vyplašili všetkých ostatných sánkarov. Keď sme dorazili k nim, tak na naše prekvapenie, nevyplašili sánkarov ale lyžiarov. Tým bolo dopriate a spustili im vlek, ktorý po minulé roky bol odstavený a my sánkari sme mohli kopec naplno využívať. Tentokrát nevyšlo a museli sme sa uskromniť na ľavej strane kopca. Veď nevadí, snehu je dosť pre všetkých. Boby a sane sme už mali naštartované, tak hurá za zábavou.
Po chvíli dorazil aj Vlado, ktorému sa úspešne podarilo zaparkovať. Ten vzal do svojich rúk Quida, s ktorým to tiež roztočil. Samozrejme v rámci možností. Quidovi sa náramne páčilo a niet nad detskú spokojnosť. Počas nášho šantenia sme si uvedomili, že sme trošku rozpínaví a lyžiarom nechávame len chabú časť pravej strany kopca. To využili aj ostatní sánkari, ktorí sa len prizerali ale napokon neodolali a pridali sa k nám. A to už vidíme prichádzať aj Bohuša, Zuzku a Alenku. Zuzka ťahá boby, Alenka je na Bohušových rukách. Veľmi sa so snehom nekamaráti. Alenka ani po rodičovskom prehováraní neustúpila od svojho rozhodnutia a uprednostnila čučoriedky pred spúšťaním sa z kopca. Bohuš sa pokúsil jej túto srandu predviesť aj osobne ale bez úspechu. Nevadí, možno nabudúce.
Okolo obeda najmladší účastníci sa začali dožadovať svojich práv na spánok. Pomaličky sme teda ukončili jazdy, dojedli a dopili a s vyštípanými lícami sa pobrali na parkovisko. Tam sme sa rozlúčili a po skvelej sánkovačke sa pobrali domov.
Resumé: Bola to nenáročná športová akcia. Trošku mrazu a snehu povzbudí aj ľudskú dušu, človek si oddýchne od všedných starostí a naberie silu do ďalších dní. Ja len dúfam, že sme takúto zimu nevideli naposledy a tiež, že sa pri podobných aktivitách budeme stretávať aj naďalej.