- dátum konania akcie: 29.8.2015
-
autor zápisnice: Bohuš
-
účastníci akcie: Maťo, Nika, výl. Sofinka a Matúško
Už sú to dlhé štyri roky, čo sme sa naposledy ako VVV zúčastnili akcie „Sahara“. No, a keďže sme už boli rozbehnutí z akcie Sopečné vodopády, tak som poslal pozvánku na tohtoročnú Saharu. Najskôr to vyzeralo, že nič z toho nebude, ale nakoniec jedna rodina nesklama. Záujem prejavil Maťo s Nikou a ich dvoma deťúrencami. A kde vlastne tá Sahara je a čo sa tam malo diať? Ako správne tušíte, naša Sahara nie je v Afrike, ale v areáli Vojensko-technického a skúšobného ústavu Záhorie. Tu sa každý rok koná akcia pre fanúšikov vojenskej techniky z rôznych období histórie. Môžete tu vidieť dobovú techniku, ukážky bojov, pozrieť a pohovoriť si s účastníkmi akcie a hlavne si všetko fotiť, filmovať a aj ošahať. Ale späť k VVV.
Deň vopred sme sa dohodli, že si pozrieme prvú časť programu dňa a nebudeme tam celý deň. Taktiež bolo dohodnuté, že zraz bude priamo na Sahare v sobotu cca o 9:30 ráno. Ako prvý som dorazil na miesto akcie ja. Musím povedať, že to bola celkom slušná jazda z BA, ale ráno sa pekne rýchlo dalo presunúť. Zaparkoval som na lúčke a odpochodoval k autobusu, ktorý zabezpečoval kyvadlovú dopravu do miesta deja. Rodinka, prišla o čosi neskôr a už sa nedostala do prvého autobusu, a tak si cestu odkráčala pešo. Kým však dorazili, v pravidelných intervaloch som ich kontroloval, kde sa nachádzajú. Nika ma strašila, že zaspali a možno neprídu vôbec. Nakoniec vysvitlo, že to bol iba zastierací manéver a po tomto odhalení sme sa dohodli, že ich počkám na bojisku.
Po vylodení z natrieskaného autobusu a zakúpení lístka som sa pobral do areálu VTSÚ Záhorie. Keďže bolo ešte skoro a jeden z hlavných programov mal začať približne o 10. hodine, tak som začal skúmať okolie a fotiť vojenskú techniku. K videniu boli najprv stánky so suvenírmi, vojenským oblečením a zbraňami všakovakého druhu. Neskôr sa pridali stánky s jedlom a pitím. Postupne som napredoval k zóne, kde mal byť program. Cestou som pofotil vojenskú techniku od čias 1 sv. vojny cez druhú svetovú vojnu. Ďalej v areáli som natrafil na techniku z obdobia rokov 1945 až 1990 a aj čosi z výbavy našej Slovenskej armády. Popri tom som kukol na stanové mestečká Nemeckej a Ruskej armády či zdravoťákov, ČSĽA atď..
Pomaly sa blížil čas vystúpenia pre divákov a príchodu našej rodinky. Pri bojisku som zaujal pozíciu na miernom kopčeku, kde som mal dokonalý prehľad o všetkom čo sa deje v okolí. Konečne vidím ako sa rúti pozemné zelené vozidlo na troch kolesách. Takže stihli to tesne, ale predsa. Konečne sme dnešná kompletná zostava VVV. Ukážka pre divákov bola z obdobia konca 2. sv. vojny a mala názov: Boje na južnej Morave 1945. Začiatok akcie bol v znamení príletu lietadiel, ktoré sa nám preháňali hodne nízko nad hlavami. Nad bojiskom bojovali nemecké a ruské lietadlá. Na bojisku sa zase postupne spustil boj nemeckej ustupujúcej armády a prichádzajúcej ruskej. Za oslňujúcich výbuchov pyrotechniky, streľby a uuuááá vojakov sa nám predstavili tanky na ruskej strane: T34-76, T34-85, SU 100 + obrnené autá a ľahký tank Stuart. Za nemeckú stranu sme mohli vidieť rôzne polopásové obrnené autá, protitankové delá a húfnice. Dokonca sa objavil aj tank Panter a stíhač tankov Hetzer. Ako správne už tušíte, asi po 30 minútovom boji boli nemecké vojská vo vzduchu aj na zemi porazené a vojna mohla skončiť.
Neskôr pokračovali ukážky na bojisku z obdobia po 2 sv. vojne a to konkrétne ČSĽA armádou a iné. To sme si už nepozreli, lebo sme išli okukovať vystavenú bojovú techniku. Matúško a Sofinka sa vyšantili na tančíkoch a autíčkach tj. lezením, sedením, šoférovaním. Rodičia a ja sme očumovali čo sa dalo. Veronika fotila ako správny vojnový korešpondent. Keďže bol čas obeda, tak sme útokom zobrali stánok s hambáčmi a kofolou. Hambáče sme mali hneď, ale kofolu nie a nie načapovať. Po 20 minútach sa konečne podarilo získať 3 kofoly, a tak sme hladom ani smädom neumreli. Ešte sme trochu venovali z nášho záujmu okolitým stánkom a potom sa už pomaly pobrali na bus, ktorý nás mal doviesť na parkovisko. Na naše počudovanie autobus mal meškanie ale nakoniec prišiel a natlačení ako sardinky sme sa dostali do vytúženého cieľa. Chvíľu sme ešte pokecali a potom nadišiel čas akciu rozpustiť.
Resumé: Akciu hodnotím výborne. Počasie nám prialo a organizácia „Sahary“ je zvládnutá tak, že je možné sa tejto akcie zúčastniť aj s deťmi. Vojenskej techniky bolo veľa, program bol tiež zaujímavý len škoda, že sme nevydržali celý deň. Preto by som Vás rád pozval o rok na túto akciu a dúfam, že nás bude viac.