- dátum konania akcie: 11.10.2013
-
veliteľ a autor zápisnice: Nika
-
účastníci akcie: Vlado, Maťo, Penďo, Zuzana, Kamila, Bohuš, výl. Sofinka
Stretnutie s Rudom (1. deň): Leto pominulo a prišla jeseň. Jej nástup vôbec nepripomínal, že by sme si ešte mohli užiť slnečné lúče. Skôr naopak. Všetko nasvedčovalo tomu, že vo vyšších polohách sa môže už nachádzať aj poprašok snehu. Avšak ani táto skutočnosť mi nezabránila zorganizovať plánovanú akciu s názvom „Radegast“. Tentokrát som expedíciu smerovala na Moravu do oblasti Rožnova pod Radhoštem. Na dôkladný prieskum oblasti bolo potrebné na dnešný deň vziať dovolenku a z Bratislavy vyraziť v ranných hodinách.
Prvé vozidlo „Jonatán“ na čele s Penďom a posádkou Kamila, Vlado, Bohuš opúšťali hlavné mesto okolo 7:30 hod., kedy ešte len začalo dochádzať ku každodenným dopravným zápcham. Druhé vozidlo „Čierny Blesk“ túto skutočnosť opomenulo a hlavné mesto opustilo až okolo deviatej hodiny. Vďaka dopravnej zápche smerom na Prístavný most stratilo dobrých 40 minút. Avšak veliteľ vozu Martin časovú stratu dohnal počas presunu po diaľnici smerom na Makov. Cesta ubiehala rýchlo a bez najmenších problémov. To, že sa blížime k hraniciam sme si uvedomili až pri telefonickom kontakte s vozidlom „Jonatán“. Jeho pasažieri zisťovali našu lokalizáciu, keďže ako prví dorazili na miesto stretnutia, ktorým bolo ubytovanie v dedine Dolná Bečva. Správnosť ubytovania sme im potvrdili a informovali ich o našom dojazde do 20 minút.
Po príchode sme sa aj my zvítali s našimi dočasnými hostiteľmi a pokračovali krátkym ubytovaním sa. Rozdelenie izieb prebehlo bez komplikácií a každý si našiel tú svoju posteľ. Pred samotným programom dnešného dňa ešte krátka rozprava o stravovaní a potom hor sa do plnenia úloh.
Na dnešný deň sme mali naplánované dva ciele. Prvý a hlavný cieľ bola návšteva destilérky vo Vizoviciach. Druhý, dodatočný cieľ, bola návšteva zámku Lešná. Ale pekne po poriadku. Ten prvý sme museli stihnúť na 13:00 hod., nakoľko na túto hodinu bola potvrdená exkurzia s ochutnávkou. Dostatočná časová rezerva spôsobila, že exkurziu sme hravo stihli. Po zakúpení vstupeniek sa na samotnú prehliadku odobrali všetci okrem mňa a Sofinky, ktorá cestou do Vizovíc zaspala, takže som s ňou ostala relaxovať v aute. Ostatní si za ten čas vychutnávali prehliadku, počas ktorej mohli vidieť zrenie destilátov, plnenie fliaš, zušľachťovanie destilátov, kvasenie až v závere prehliadky sa dostali do degustačnej miestnosti. Tam sme si už na nich so Sofinkou počkali.
Na ochutnávke sa najviac podieľal Penďo, u ktorého skončili takmer všetky vzorky od výletníkov. Tak či onak, všetci aspoň jazyky v pálenke omočili. Po tomto akte sme prevetrali ešte podnikovú predajňu a pomaly zahájili presun na zámok Lešná. Tentokrát to časovo vychádzalo veľmi tesne. Až tak tesne, že k pokladni sme dorazili 7 minút pred začiatkom poslednej prehliadky. Vďaka „ochotnej“ pokladníčke sme sa však ďalej ako k pokladni nedostali. Nuž čo, v tomto prípade nám šťastie neprialo, a tak sa prehliadka zámku Lešná odkladá. Namiesto toho sme zahájili poradu na parkovisku. Keďže prehliadka destilérky nás značne zmorila, dvere áut sme nechali zatvorené a pristúpili sme len k stiahnutiu okien. Takto sme si vymenili dôležité informácie o ďalšom postupe.
Osadenstvo Jonatána sa vydalo smerom späť do Vsetína s cieľom obsadiť miesto v pivovare Valášek. Osadenstvo Čierneho Bleska sa ešte presunulo do pivovaru Zlínsky švec na nákup zlatého moku. Po tomto úspešnom záťahu sme sa pobrali po stopách Jonatána. Namáhavý presun do Vsetína (celých 40 km nás brzdil buď traktor alebo 100-ročný nákladiak) nás úplne vyčerpal ale nakoniec sa nám predsa len podarilo doraziť. Zaujali sme svoje miesta už v spomínanom pivovare Valášek a pochutili na neskorom obede. S pocitom plných žalúdkov sme opustili aj toto miesto a definitívne sa presunuli do izieb v Dolnej Bečve. Presun bol spojený aj s krátkou zastávkou na doplnenie proviantu v miestnej Bille.
Po večernej hygiene sa ako prvá do postele pobrala Sofinka a za hodinku, dve aj Zuzka. Nás ostatných spánok ešte nejako obchádzal, tak sme rozohrali partičku Česko-slovenského filmu. Po dvoch úmorných kolách a načerpávania vedomostí z filmovej tvorby sme postupne naše sedenie rozpustili a po celkom únavnom dni zaspali zaslúženým spánkom.
Radegast … boh či pivo? (2. deň): Ráno ako prvý vyliezol z postele najmladší účastník akcie, Sofinka. Samozrejme bola som hneď druhá, ktorá musela opustiť vyhriatu posteľ. Pripravili sme si raňajky, navarili čerstvý čaj a pokúsili sa spojazdniť televízor. To sa nepodarilo, a tak sme vyčkávali ostatných, kým ich vyženie hlad z postele. Postupne povyliezali a ako posledný sa vykutral Vlado. Raňajky a príprava na dnešný program prebehli pomerne rýchlo a okolo desiatej hodiny sme vyrazili v ústrety dnešných dobrodružstiev.
Aby som to upresnila, dnes bola naplánovaná turistická „výprava“ na neďaleký kopec Radhošť. Počasie nám prialo aj dnes a ukazovalo sa, že po celý deň nás bude sprevádzať babie leto. A bolo tak. Počasie bolo vskutku príjemné a my sme absolvovali nádhernú prechádzku až na samý vrchol. Cesta prebehla v dvoch etapách. Prvá etapa bola k pohanskému bohu „Radegast“ a táto časť bola asi najnáročnejšia z našej túry. Najprv sme vyliezli na neďalekú rozhľadňu a po ochkaní a achkaní nad okolím sme pokračovali už k spomínanému bohu. Radegast … pohanský boh slnka, vojny a víťazstva. Jeho výzor nepôsobí milo a preto, kedysi dávno, ľudia k nemu prichádzali s darmi, aby si ho nepohnevali. V súčasnosti tu stojí sedem tonová socha boha Radegasta z prírodnej žuly, ktorá odoláva i extrémnych horským podmienkam.
Okrem sochy sme tu našli aj malý bufet, ktorému neodolal hlavne Penďo a symbolicky vypil pollitrák zlatého moku rovnomenného názvu „Radegast“. My ostatní sme venovali svoje chute zásobám v batohu a likvidovali hlavne banány. Keď už sme začali mať pocit, že okolo nás sa hromadí značná kopa ľudí, nastal čas k ďalšiemu postupu smerom na vrchol Radhošťu. Cestu sme zvládali primeraným tempom s občasnými prestávkami na pokochanie sa okolím. Ani neviem ako a ocitli sme sa na vrchole. Najprv sme prešli okolo horskej reštaurácie, kde vizuálny prieskum urobil hlavne Penďo. Pokračovali sme smerom k bronzovému súsošiu Cyrila a Metoda a neďalekej kaplnke. Kaplnku sme si obzreli zvnútra a zvonka a našlo sa aj zopár odvážlivcov, ktorí vyšli na vyhliadkovú „terasu“ kaplnky. Potom ešte krátka pauza na oddych a presun k reštaurácii, v ktorej Penďo dostal chuť na miestne koleno.
Kým on si pochutnával na obede, my sme si vychutnávali svieži horský vzduch. Keď nadišiel čas, naše dočasné stanovisko sme opustili a vydali sa na spiatočnú cestu. Tá prebehla bez komplikácií a za nejaký čas sme sa ocitli späť na Pustevnách. Cestou sa Zuzka venovala geocachingu s úspešnosťou 100%.
K zoskupeniu došlo na parkovisku a spoločne dohodli ďalšiu časť dnešného plánu. Skôr ako sa pôjdeme najesť urobíme krátku zastávku na kozej farme a budeme pokračovať do Rožnovského pivovaru na neskorý obed a skorú večeru. Kozia farma nám však spôsobila škrt, keďže prístupná bola až od 16:00 a my sme dorazili asi o hodinu skôr. Namiesto kôz si aspoň Sofinka vychutnala návrat miestnych kráv z paše. Keď už do kravína vošla aj posledná krava, mohli sme pokračovať v ceste do pivovaru. Tam nám naše plány s obedom prekazil fakt, že to v podstate ani nebola pivovarská reštaurácia. Išlo len o nejakú „hospodu“, v ktorej by sme smäd síce uhasili ale naše žalúdky by spokojné neboli. Narýchlo sme zvolili možnosť najesť sa v dedine, v ktorej sme boli ubytovaní. Na odporúčanie našich hostiteľov sme sa boli pozrieť v miestnej reštaurácií, ktorá nás nijako zvlášť neohúrila, a tak voľba padla na presun do Koliby, ktorá bola neďaleko dediny.
Z cesty sme videli, že tam chovajú aj kone a dokonca bol tam aj zraz starších modelov Mini Cooper. Zaparkovali sme tátoše a obsadili prvý väčší stôl, ktorý bol k dispozícii. Z ponuky jedál si každý čo-to vybral a s chuťou sme sa do toho pustili. Bohuš s Penďom si dopriali ešte po jednom dezerte a potom už len rýchly presun na ubytovanie. Tam sme ešte využili denné svetlo a oddychovali vo vonkajšom altánku. Poniektorí využili malé detské ihrisko, iní sa pohrali s domácim miláčikom labradorom a Maťo … ten si odchytil malého „mopslíka“, ktorý sa mu od strachu triasol na kolenách. Keď už bol dostatočne vyklepaný, vrátil ho majiteľke a pomaly sme sa odobrali na izby. Tam nás aj dnes ako prvá opustili Sofinka, ktorá po namáhavom dni zaspala ešte pred siedmou hodinou večer. Ako povinný večerníček sme si dali zopár častí Simpsonovcov, ktorých sme mohli sledovať už na spojazdnenej televízii. Na záver večera sme si opäť dali partičku Česko-slovenských filmov obohatenú o kreslenie a pantomímu. Bolo to príjemné spestrenie večera a musím povedať, že sme sa aj výborne pobavili. V pokročilej nočnej hodine sme sa postupne odobrali do svojich izieb.
Drevené mestečko (3. deň): Ráno, už štandardne, sme povyliezali z postelí a pripravili sa na odchod. Najprv sme sa rozlúčili s domácimi resp. s ich synom, keďže domáci pán a pani boli na nedeľňajšej omši. Po nich prišiel na rad Penďo, Vlado a Kamila, ktorí sa museli od nás odpojiť a vrátiť sa na Slovensko. My ostatní sme ešte využili príjemné počasie, ktoré nás sprevádzalo po celý víkend a rozhodli sa pre návštevu Valašského múzea. Keďže v tomto ročnom období je k dispozícii už len Drevené mestečko, zakúpili sme si vstupenky a s chuťou si prezreli spôsob života v období od polovice 19. storočia až po prvú štvrtinu 20. storočia. Neodolali sme kúpe valašského frgáľa, ktorý rozvoniaval široko-ďaleko. Škoda ho vláčiť domov, a tak sme sa usadili na blízkej lavičke a fakt si pochutili. Ani sa nám veľmi nechcelo pokračovať v ceste domov ale ten čas nadišiel a my sme museli Drevené mestečko opustiť. To bola naša posledná zastávka na tejto expedícii. Pohodlne sme sa usadili v aute a nabrali smer Slovensko. Hneď ako sme prekročili hranice, postupne sme pospali. Či zaspal aj samotný šofér? Tak to nevie ani on sám. Dôležité je, že nás bezpečne dopravil do Bratislavy, kde sme sa najprv rozlúčili s Bohušom a za ním aj so Zuzkou. Týmto sa naša výprava ukončila.
Resumé: Akciu považujem za veľmi vydarenú. Po celý čas nám prialo počasie, aj napriek nepriaznivým prognózam v priebehu týždňa. Okrem toho sme videli takmer všetko, čo sme mali v pláne (až na zámok Lešná). Všetci sme si oddýchli a po večeroch príjemne zabavili. Som rada, že sa nás zišiel takýto počet a zvlášť vyzdvihujem aj Bohuša, ktorý tento typ akcie absolvoval po prvýkrát.