-
dátum konania akcie: 27.10.2012
-
veliteľ a autor zápisnice: Maťo
-
účastníci akcie: Nika, Hela, Milo, Ivana, JP, výl. Nikitka, výl. Sofinka
Keď som sa tak v jedno ráno zamyslel, určite to bolo omylom, zistil som závažnú vec. Jednak, že pekné počasie je už dávno v ťahu a jednak, že už ani nepamätám, kedy bola nejaká akcia V.V.V.. A tak som zapol mozgové závity na plné obrátky, do toho zapojil zapojil prsty na klávesnici a dal som sa na hľadanie niečoho zaujímavého. Nuž bola to však náročná úloha, keďže na víkend všetky meteo stanice hlásili sychravé a upršané počasie. Nakoniec však prišiel nápad … nápad ako stvorený pre hnusné počasie. Poslal som teda pozvánku s dvoma možnosťami:
- ak by predsa len meteo stanice zlyhali a počasie bolo prijateľné, bol tu variant A v podobe cesty na Devín
- ak by meteo stanice neklamali a predpoveď vyšla, bol tu variant B v podobe návštevy výstavy Human Body
Suma sumárum, výsledkom bol bod 2 – výstava Human Body. A prečo práve táto výstava mala byť pre výletníkov zaujímavá? Pretože je to miesto, na ktorom môžeme detailne spoznať naše, teda ľudské telo. Dokonca až tak detailne, že vnikneme do zložitých systémov a s nimi spojených orgánov, ktoré nás udržujú pri živote. Počas výstavy budeme nútení zamyslieť sa nad tým, či robíme všetko pre naše zdravie a či robíme správne rozhodnutia v otázkach starostlivosti o naše telo i životného štýlu. Tak prečo to nerisknúť?
Nájsť odpovede na všetky otázky okolo ľudského tela sa rozhodlo niekoľko členov V.V.V.. Stretnutie sme dohodli na poobedňajšiu hodinu a okolo 14.45 hod. sme už boli všetci pokope a mohli sme vyraziť za poznaním. Ešte sme museli vyriešiť technickú záležitosť s prenosom malej Sofinky, keďže voľné pobehovanie po výstave neprichádzalo do úvahy. Nakoniec sme dostali povolenie na jej prenos v nosiči. Žiaľ, Ivana s fľašou vody neuspela a musela si ju odložiť v šatni. Prítomnosť množstva medikov dávala nádej, že výstava sa dá prežiť aj bez fľaše vody. Ale vráťme sa k samotnej výstave.
Postupne sme prešli jednotlivými galériami, v ktorých bolo predstavené ľudské telo. K videniu boli rôzne kosti, kostičky, ľudské orgány, cievy, nervová sústava. Asi najzaujímavejšia galéria bola „Vývoj človeka“, kde bol vyobrazený vývoj ľudského plodu. Možno pre niekoho morbídne ale podľa môjho pozorovania, bolo práve v tejto galérii najviac ľudí. Okrem pozerania boli k dispozícii nielen katalógy s podrobným výkladom ale aj medici, ktorí ochotne odpovedali na zvedavé otázky návštevníkov. Dokonca vytvárali skupinky ľudí, ktorých prevádzali výstavou.
So záujmom sme prešli od začiatku až na koniec výstavy, kde sme čakali, kým všetci výletníci pokryjú svoju zvedavosť a vyplnia prázdne miesta novými informáciami. Netrvalo dlho a boli sme všetci opäť pokope. Ešte chvíľu sme strávili výmenou dojmov z výstavy a pomaly sa rozpŕchli za ďalšími povinnosťami.
Resumé: Kto by hľadal fotodokumentáciu k tejto akcii, bude sklamaný. Na výstave bol prísny zákaz fotenia a počasie bolo tak hnusné, že by človek ani psa von nevyhnal, nieto vyberal foťák z batoha. Koniec-koncov som rád, že výletníci prejavili záujem o túto kontroverznú výstavu, na ktorej exponáty sú vlastne ľudia, ktorí dali súhlas, aby po smrti boli použitý na vedecké výskumy.