- dátum konania akcie: 25.3.2018
-
autor zápisnice: Vlado
-
účastníci akcie: Maťo, Nika, Hela, Milo, Zuzana, Bohuš, Kamila, Nikitka, výl. Sofinka, Matúško, Alenka a Quido
Po cca 13tich rokoch sme sa znovu dostali na Molpír. Toto kalenderberské hradisko zo staršej doby železnej stálo nad súčasnou obcou Smolenice pred cca 2600 rokmi. Dnes sú z neho len ruiny brány, veže a diera po cisterne.
Miesto zrazu som určil pred múzeom v Smoleniciach. Ja, prichádzajúc od severu, som ale nemohol k múzeu odbočiť, a tak som hľadal vhodné miesto na otočenie. Našiel som ho kúsok nižšie na parkovisku. Zastal som a v tom vedľa mňa zaparkoval Bohuš so Zuzkou a Alenkou s tým, že Milo, Hela a Nikitka sú pri múzeu a idú k nám. Len čo mi to Bohuš povedal, zastal na parkovisku aj Maťo s rodinou a následne sme zistili, že Milovci o tom, že majú prísť k nám netušili. Nazlostená Hela nám to patrične oznámila, a keď sme už boli všetci pokope a nálada sa po sformovaní zlepšila, vyrazili sme pozrieť si samotné hradisko na Molpíre.
Po zorientovaní sme vyrazili smerom ku kostolu, pretože pri ňom sa nachádzalo aj múzeum a turistická značka smerujúca na hradisko.
Len čo sme našli značku, vyrazili sme po novom chodníku smerom do kopca na hradisko. Cesta viedla cez vyrúbaný sad a doviedla nás k dvom rekonštruovaným zrubovým domom pred bránou. Tam sme si oddýchli a doplnili zásoby tekutín.
Z brány zostala len kamenná spodná časť a kúsok vyššie bola zase kamenná časť veže. Pozreli sme si tieto ruiny a vyrazili nájsť obetné miesto a cisternu. Chodník nás neochvejne viedol cez hradisko až sme dorazili k obetisku, kde kedysi obetovali dve malé deti. Odtiaľ sme pokračovali mierne do kopca a tam sme našli veľkú dieru po cisterne, kde sa zbierala dažďová voda. Pokračovali sme okolo nej hore na kopec, kde sme si pozreli výhľad a našli rekonštruované základy hradieb a posed s hojdačkou, ktorú Sofinka s Nikitkou hneď vyskúšali.
Počasie bolo chladnejšie ako po iné dni, a tak sme vyrazili späť do dediny. Cesta prebehla rýchlo, veď dole kopcom to s kočíkom ide. Cestou späť sme videli Smolenický zámok a aj kryptu, pri ktorej sme kedysi oddychovali. Vtedy bola ešte ľahko dostupná a mimo samotný cintorín. Dnes už bola jeho súčasťou, a tak sme nešli na cintorín ale vrátili sa späť k autám, kde sme akciu ukončili. Ja som sa pobral domov a ostatní ešte zakotvili v neďalekej reštike na šálku teplého čaju.
Resumé: Akciu hodnotím ako vydarenú, čo sa týka propagácie tohto historicky významného miesta. Pred 2600 rokmi tu stálo skutočne bohaté a mocné hradisko, ktorého pozostatky môžeme vidieť aj dnes, čo je skutočne veľavravný fakt. Ďakujem všetkým členom za účasť a teším sa na ďalšiu návštevu tohto hradiska po 13tich rokoch.