- dátum konania akcie: 10.10.2015
-
autor zápisnice: Vlado
-
účastníci akcie: Maťo, Nika, Kamila, výl. Sofinka a Matúško
Záhorie je pre nás preskúmaná a známa oblasť Slovenska, no jeden kút nám stále akosi unikal. Ide o pútnické miesto zvané Marianka. Toto miesto je najstarším pútnickým miestom na Slovensku. Okolo roku 1030 tu vraj prebýval pustovník z rádu Paulínov, ktorý si urobil z hruškového dreva sochu Panny Márie. Táto soška, lepšie povedané zjavenie Panny Márie, o niekoľko desaťročí neskôr vraj pomohla zbojníkovi, ktorý sa tam obrátil na pokánie a zasvätil svoj život Bohu. Roku 1377 na tomto mieste dal Ladislav I. postaviť kostol a 9.10.2015 A.D. tu prišli prví členovia V.V.V..
Takto nejako by sme mohli zhrnúť históriu tohto miesta. Akcia začala o 9:00 ráno na parkovisku na Dlhých dieloch odkiaľ sme vyrazili dvoma autami do Marianky. Netušili sme, že účasť na tejto akcii bude viac ako hojná. Na púť sem totiž dorazili autobusy plné pútnikov z juhu Slovenska, autá účastníkov orientačného behu … no a samozrejme my. Naše motorové vozidlá sa nám aj napriek množstvu iných vozidiel podarilo úspešne zaparkovať. Najprv to zvládol Maťo so svojou posádkou a hneď na to nás navigovali, kde máme odstaviť aj naše vozidlo. Po krátkej rozprave s miestnym obyvateľom na tému „súkromný pozemok“ som zaparkoval aj ja a mohli sme spolu s Kamilkou vyraziť za zvyškom skupiny. Tí nás už čakali a spoločne sme hútali, ktorým smerom sa vydať, keďže časť ľudí cupitala smerom do kopca a časť ľudí smerom z kopca. Najprv sme teda vyrazili do kopca. Po krátkej obhliadke sme zistili, že je tam zraz účastníkov orientačného behu a nie je to miesto, ktoré hľadáme. Takže späť z kopca, mierne doľava a konečne sa dostávame na správnu cestu.
Predierajúc sa množstvo pútnikov sme prišli ku kostolu, ktorý sme pozreli ako zvonku tak aj zvnútra. Najprv nás zaujalo množstvo ľudí, ktorí prejavovali záujem o vyspovedanie sa. A tak v parku okolo kostola sa spovedali pútnici, rozumej obsadili všetky lavičky a tí čo to nestihli, tak len tak postávali v hlúčikoch a niečo si šuškali. Chvíľu sme ich pozorovali a potom sa už naplno venovali prehliadke kostola. Prehliadka bola krátka a hneď po nej sme sa vydali na „Krížovú cestu“. Ešte predtým však prestávka v priľahlých stánkoch, kde sa predávali rôzne suveníry, cigánska pečienka, krowky z Poľska a magnetky. Nika nafotila čo sa dalo a potom sa venovala kúpe skutočne dobrých krowiek. Kamilka neodolala magnetke na chladničku.
Za spevu maďarsky hovoriacich pútnikov sme prešli okolo prameňa a vyrazil od blízkej kaplnky smerom na Krížovú cestu. Neobvykle sme začali na jej konci, čo bolo celkom atraktívne vidieť všetkých 14 zastavení v opačnom poradí. Krížová cesta je urobená ako súbor sôch, a tak mal tento zážitok aj plastickú formu. Deti preskúmali okolitý lesík a našli kopu zaujímavých vecí: hríby, kvety, konáriky, horiace sviečky. Hlavne tie sviečky, do ktorých sa dalo pichať rôznymi druhmi konárikov. Pri tých suchších sme mali oči na stopkách, aby náhodou … „a bolo svetlo“ … Matúško už štandardne pred jedným zo zastavení použil svoju pojazdnú toaletu. Takto sme sa pomaličky presunuli až k prvému zastaveniu, kde omša v maďarčine práve skončila. Práve včas. Začalo popŕchať a kým sme dorazili k autám, tak sa aj rozpršalo. Akcia teda mohla byť ukončená.
Resumé: Akciu hodnotím ako príjemnú prechádzku, ktorá nám priniesla aj nové zážitky. Prvýkrát sa dalo na akcii V.V.V. aj vyspovedať. Je ale dosť možné, že spoveď by musela byť v maďarčine. Ďakujem všetkým zúčastneným za ich nasadenie a nebojácneho ducha, ktorý sa nezľakol množstva pútnikov a pomohol tak k úspešnému uskutočneniu tejto akcie.