- dátum konania akcie: 15.2.2014
-
veliteľ a autor zápisnice: Nika
-
účastníci akcie: Maťo, Vlado, Hela, Milo, Bohuš, Zuzana, Kamila, výl. Sofinka a Nikitka, dobr. Tinko
Táto zima je voľajaká čudná. Pôvodne som plánovala, že postavíme niekde na planine snehuliaka, trošku sa v snehu vyváľame a s vyštípanými lícami sa vrátime do tepla domova, kde vyložíme nohy na stôl a budeme chlipkať teplý čaj. Lenže opak je pravdou. Túto zimu nám ozaj nie je dopriané žiadne snehové bláznovstvo. Skôr naopak. Teploty sa šplhajú nad 10 stupňov a po snehu ani chýru ani slychu. Takže pôvodný plán bolo nutné zmeniť a vymyslieť náhradný program. Keďže ani ja už v tomto období nemôžem riskovať výstupmi na 700-vky (termín príchodu ďalšieho výletníčaťa je už za dverami), rozhodla som sa pre nenáročnú akciu priamo v Bratislave. Keby niečo …
Akciu som rozdelila na dve časti. Prvá časť bola vzdelávacia a druhá časť prechádzkova. V rámci vzdelávania sme navštívili, po dlhšej dobe, Múzeum dopravy, ktoré sa nachádza v priestoroch koľajiska prvej bratislavskej stanice parostrojnej železnice z 19. storočia a priľahlých skladov. Takmer presne sme sa stretli priamo pred múzeom o 10:00 hod.. Jedine u Vlada a jeho posádky sme si neboli istí, či dorazia o pár minút neskôr alebo to strihnú cez Pezinok a dorazia, keď my už budeme na odchode. Našťastie to bola prvá možnosť, a tak sme mohli po úvodnom zvítaní sa zakúpiť si lístky a vrhnúť sa do nasávania nových informácii. Decká zaujala hneď na začiatku postavená železničná dráha s malým vláčikom. Lietali z jednej strany na druhú, len aby mali vláčik pod kontrolou. Chvíľku sme ich museli presviedčať, aby si šli pozrieť aj ďalšie exponáty. Najprv sme si pozreli stálu expozíciu automobilových veteránov a potom sa presunuli na koľajisko, kde bol „zaparkovaný“ historický pancierový vlak Štefánik. Ten sa nedávno vrátil z holandského Ultrechtu, z jednej z najväčších výstav v Európe o histórii železníc. A to by ani tak nešlo, ale je to jediný pancierový vlak na svete, ktorý je pojazdný. Dokonale sme si ho prezreli, dokonca Maťo porušil aj múzejné predpisy a na jeden vozeň, konkrétne guľometný, si aj vyliezol. V závere sme sa presunuli do poslednej časti múzea, v ktorej pokračovala stála expozícia veteránov a hneď za ňou bola výstava „Tašky, kufre, batožina“. Výstava prezentovala batožinu používanú v doprave v čase od konca 19. storočia do konca 20. storočia. Veľmi nás pobavilo, keď sme vo vystavených kusoch spoznávali kufre či tašky, ktoré sme používali doma v našich mladých časoch. Kým sme sa my dospelí kochali týmito „kúskami“, naši najmenší účastníci sa bavili v trenažéri a trénovali do čias budúcich „ako šoférovať auto“. Keď už každý z nás nasal toľko informácii koľko potreboval, opustili sme priestory múzea.
Vonku sme si vychutnali slnečné lúče a za príjemného, takmer jarného, počasia sme začali realizovať druhú časť programu. Tou druhou časťou bola prechádzka, ktorú sme nasmerovali do tej časti Bratislavy, v ktorej ešte nikto z nás nebol. Pútnické miesto priamo v srdci Bratislavy. K miestu vedie chodník vybudovaný v roku 1870 ako prístupová cesta do Horského parku, nazývaný ako Hlboká cesta. Aj napriek tomu, že sa nachádza blízko historického jadra mesta, v skutočnosti je situovaná v očarujúcom tichu prírody a okrem toho bola vyhlásená aj za chránený areál. Musím povedať, že prechádzka touto Hlbokou cestou bola naozaj pekná a hlavne tichá. Ani náznak toho, že sme boli len kúsok od jednej z najrušnejších ulíc Bratislavy. Vychádzkovým krokom sme sa dostali až na koniec, kde sa nachádza kostol Panny Márii Sneznej, ale ešte predtým Lurdská jaskyňa. Práve tá bola naším cieľom. Tento objekt bol pre verejnosť sprístupnený až po troch rokoch náročných úprav opusteného kameňolomu. Pôvodne sa z kameňolomu vyvážal kameň na stavbu neďalekého chrámu, neskôr sem začali mariánsky ctitelia prinášať vlastné kamenné platne s vyrytými nápismi. Posledné sčítanie z roku 2005 hovorí o vyše 4000 kamenných platní s rozličnými modlitbami, prosbami. Miesto sme si prezreli aj sa tam vyfotili. Vzdali sme hold kamenným platniam a uvažovali o umiestnení VVV platne. Nakoniec táto téma ostáva otvorená a výletníci môžu kedykoľvek podať návrh.
Pomaly sme sa presunuli späť do hluku veľkomesta a na nadjazde Šancová-Pražská sme sa rozlúčili. Časť účastníkov sa presunula na zastávku MHD a zvyšok späť k zaparkovaným vozidlám pred Múzeom dopravy. Týmto bola akcia úspešne dotiahnutá do konca a následne aj ukončená.
Resumé: Akcia bola skutočne nenáročná a som rada, že sa našiel dostatok výletníkov, ktorí si takto spríjemnili jeden zo „zimných“ víkendov. Počas akcie sme nazbierali niekoľko zaujímavých noviniek ale hlavne sme navštívili miesto, ktoré možno označiť za jedno z najzaujímavejších miest v Bratislave, o ktorom málokto vie a ktoré očarí neuveriteľným pokojom.