- dátum konania akcie: 20.3.2022
-
autor zápisnice: Vlado
-
účastníci akcie: Maťo, Nika, Zuzka, Bohuš, Milo, Hela, Nikitka Sofinka, výl. Matúško, Alenka, Miško, Quido, Rastík, npor. v zálohe Penďo
Keďže je to už veľmi dávno, čo sme boli v kaverne na Kamzíku, rozhodol som sa pozrieť si ju po rekonštrukcii. Tento nápad sa pozdával všetkým členom V.V.V. a tak sme v nedeľu 20.3.2022 vyrazili na akciu. Stretnúť sme sa mali na parkovisku pri reštaurácii Stroodel. Na miesto som dorazil s Quidom ako tretí. Prví tam boli Hela, Milo a Nikitka. Tí sa vybrali na prieskum na Kamzík. Ďalší v poradí dorazili Zuzka s Bohušom a ich výletníčatami, ktorých sme tam stretli a predposlední bol Maťo a jeho rodinka. Keď sme sa skompletizovali, vyrazili sme. Cesta ubiehala relatívne rýchlo, každý podľa svojho tempa a čoskoro sme sa spojili s predsunutým Milovým oddielom. Ten už nás čakal na kopci.
Cieľ našej cesty bol kdesi za lanovkou, a tak sme prešli okolo ihriska a bufetov a odbočili k lanovke. Kavernu sme navštívili skutočne dávno a cestu ďalej som si už dobre nepamätal. No vďaka akčnému prieskumu členov sme miesto poľahky našli. Na mieste nás už čakal chalan v maskáčoch, s ktorým som sa dohodol na vstupe do nimi vyčistenej kaverny a rodinka, ktorú sme stretli s Quidom na Železnej studničke. Chalani sa dosť skamarátili. V celej našej zostave sme vyrazili k jednému z vchodov do tejto podzemnej stavby.
Kaverna bola postavená v r. 1914 sekaním do skaly a spevnená liatym betónom. Slúžila ako sklad delostreleckej munície, no reálne v boji nebola nikdy použitá. Občianske združenie Bunkre ju skvele vyčistila, upravili vchod, dali nové kovové schodisko na miesto, kde bolo pôvodne drevené a zaviedli vo vnútri elektrinu. Na stenách kaverny viseli dobové obrázky a na zemi boli uložené debny na muníciu a pár veci, ktoré z tej doby získali.
Dôkladne sme si kavernu takto osvetlenú pozreli, vypočuli si niekoľko slov o jej histórii a poďakovali za túto skvelú možnosť pozrieť si niečo z prvej vojny čo pretrvalo vo veľmi dobrom stave do dnešných dní.
Po prehliadke sa od nás odpojili naši známi zo Železnej studničky a Zuzka s Maťom a deťmi začali keškovať. Našli sme dovedna 4 kešky, čo bol celkom dobrý úlovok. Pri presune k tretej keške, ktorá bola schovaná v pníku, sme stretli čerstvé posily Penďa a Rastíka. Spoločne aj s nimi sme ešte polozili okolo Kamzíku. Navštívili sme bufet s langošmi a deti sa zahrali na neďalekom ihrisku.
Ako sa začalo ochladzovať, rozhodli sme sa, že sa vrátime k autám. Rozlúčili sa s Penďom a Rastíkom, ktorí mali auto zaparkované neďaleko a my sme sa vybrali na parkovisko k reštaurácii. Svorne sme tam dorazili bez veľkých problémov a prieskumná skupina v zložení Maťo, Zuzka, Sofinka a Matúško ešte odlovila jednu kešku.
Na parkovisku sme sa rozlúčili a spokojní vyrazili domov.
Resumé: Akciu hodnotím pozitívne. Konečne sme sa stretli, niečo sme si pozreli a mohli sa porozprávať. Covid, ktorý nás doteraz zdržiaval od podobných aktivít ustúpil a my sme sa mohli neohrozene stretnúť a pozrieť si kúsok našej histórie a zároveň nájsť pár „pokladov“, čo príjemne spestrilo túto akciu.