- dátum konania akcie: 31.1.2016
-
autor zápisnice: Vlado
-
účastníci akcie: Bohuš, Zuzana a Kamila
Ak by som chcel napísať túto zápisnicu mojim klasickým štýlom, tak by som napísal, že sme sa v nedeľu o 14:00 stretli v Lamači a vyrazili na Kačín a odtiaľ zase späť. Rozhodol som sa, že je čas na zmenu a teda sa o ňu pokúsim. Či sa mi to vôbec podarilo, nech zhodnotí každý čitateľ sám.
Bolo to tak, že som nostalgicky túžil pozrieť sa do lesov okolo Kačína, kde sme pred dávnymi vekmi uskutočnili niekoľko prieskumných operácií a aj Maťove povestné „skratky“ tu slávili svoj úspech. Akciu som zvolal nevábnou pozvánkou, ktorá záujemcov skôr odrádzala než lákala. Takisto cieľ akcie a skutočnosť, že bol čas polročných prázdnin a vysvedčení hral nezdaru tejto akcie do karát. Duch výletníka je ale nezlomná vec, a tak sa nakoniec prihlásil Bohuš a Zuzka. Kamilke som nedal na výber a v nedeľu na konci januára o 14:00 sme stretli pred Domom Seniorov v Lamači. Miesto nebolo vôbec náhodné. Z tohto bodu vedie na Kačín pohodlná asfaltka a aj s kočiarom sa tam dá ľahko vybehnúť. Dom Seniorov bol síce umiestnený na toto miesto mimo plánov V.V.V. no možno nám jeho prítomnosť chcela niečo naznačiť. Možno to, že takýmito flákačskými akciami by sme sa mali radšej zaradiť k „vyslúžilcom“ alebo niečo iné. No nebudem to viac rozpitvávať.
Stretli sme sa teda na parkovisku pred akousi zavretou putikou a vyrazili spomínanou asfaltkou smerom na Kačín. Bohuš nás navigoval pomocou GPS, aj keď presne neviem načo, keďže sme asi všetci vedeli, kam ideme. Po prechode cez malý mostík, za ktorým bola tabuľa Záhorská Bystrica sa Kamilka veľmi potešila, že tak málo jej stačí, aby sa ocitla na Záhorí. Hneď na to nás zaujali garáže a domy postavené okolo cesty, keď tu zrazu sa pred nami objavil medveď. Strašná šelma sa nám postavila do cesty, ale my sme ani okom nemihli. Nehľadiac na to, že útoky medveďa spôsobili nejednému neopatrnému turistovu ťažké ujmy na zdraví, sme odignorovali túto nebezpečnú šelmu. Pravdou je, že medveď bol plastový a veľký asi ako dlaň. Hmm, takýchto medveďov by som zvládol hádam aj dvoch, pomyslel som si nebojácne a zapálil si cigaretu. Keď to predo mnou ceduľa zákaz vjazdu osobných automobilov + zákaz fajčiť a zakladať v lese oheň. Kamilka okamžite začala šomrať na moje fajčenie no namietal som, že ja som predsa som na ceste a nie v lese. Z tohto omylu ma vyviedli okoloidúci turisti, ktorí poznamenali, že tá cesta je v lese a teda je jeho súčasťou.
Prežil som teda svoju trpkú prehru a pokračovali ďalej. Ja a Bohuš sme diskutovali o tančíkoch, Zuzka fotila peň stromu a tvrdila, že v ňom vidí strom, ktorým kedysi bol. Ja som zase namietal, že je tu veľká kopa potencionálnych pňov, s čím ona súhlasila ale Kamilke sa možný výrub tohto lesa vôbec nepáčil. Viac ju zaujali grafity na akejsi plechovej búde, kde bol poľovník s puškou, ktorá mala ohnutú hlaveň tak, aby poľovníka pri výstrele zasiahla. V tom ale Bohuša napadlo akýmsi spôsobom obťažovať Zuzku načo sa ona otočila a štýlom zombíka sa na úbohého Bohuša vrhla. Ten neváhal a vybral sa do bezpečia k svojmu autu. Ja som ho rovnakým zombíckym postojom zahnal späť.
Keď už bolo všetko pod kontrolou dorazili sme na Kačín. Bolo tam nové detské ihrisko a starý bufet. Pri bufete sme našli báseň venovanú Lokymu. Tento pán nebol vikingským bohom ale smrteľníkom, ktorý na Kačíne strávil asi dosť času, keďže tam na Štedrý deň 2007 ukončil svoj život. Prečítali sme si báseň, posilnili sa a Kamilka chcela stoj čo stoj navštíviť miestny bufet, v ktorom prebiehala akási veľká oslava. Celkovo vyzeral na uzavretú spoločnosť. Sám som nemal chuť ísť sa tam pozrieť, no na jej naliehanie som tam vstúpil. Po tom ako sa na nás uprelo pár pohľadov, sme sa decentne stiahli.
Pri ústupe z Kačína a mojom asi štvrtom telefonáte, ktorý som sa snažil ukončiť čo najskôr, sa ma Zuzka spýtala: „Kto ti ešte nevolal?“ Namrzene som odpovedal: „Asi len vy čo ste tu.“ Krátko po tejto odpovedi mi znovu začal zvoniť telefón, no tentoraz ma volajúci potešil. Bol ním totiž Bohuš, a tak som mohol byť spokojný, že mi volali všetci.
V dobrom rozpoložení a družnom rozhovore sme zišli k naším autám. Pozreli si rybníček pred krčmou a nakoľko čas pokročil vybrali sme sa domov. Záverom môžem povedať, že táto akcia skončila tam, kde sa začala a to teda pred Domom seniorov.
Resumé: Akciu hodnotím dobre. Splnila svoje ciele a ja si môžem dať zase pokoj na niekoľko rokov s organizovaním akcií na Kačín. Zaznela na nej ale požiadavka na prieskum Velatického hradiska v neďalekej Mariánke. Tento prieskum budem realizovať v prvom možnom termíne.