-
dátum konania akcie: 24.11.2012
-
veliteľ a autor zápisnice: Vlado
-
účastníci akcie: Maťo, Nika, Penďo, Zuzana, Kamila, výl. Sofinka, dobr. Tinko
Keďže sme už dlhšiu dobu nikde neboli, rozhodli sme sa s Vladkom, že pôjdeme pozrieť neďaleký Pajštún. Aj keď túto zrúcaninu sme už niekoľkokrát navštívili, vždy je to vďačná prechádzka pre zlenivené končatiny. Deň pred akciou sme kontaktovali záujemcov a dohodli čas a miesto stretnutia.
V sobotu ráno sme vyrazili tromi autami. Tinko, Vaclo a ja na Bubline, Maťo s Nikou a Sofinkou nás po ceste predbiehali Čiernym Bleskom a Penďo so Zuzkou dorazili ako poslední na Jonatánovi. Keď to jednoducho zhrniem, tak živí a zdraví sme sa postretali v Borinke, tradične pred miestnym kostolom. Po krátkom zvítaní sme vyrazili na náročný výstup. Deti sa pekne pochytali za rúčky a Tinko ako starší dohliadal na Sofinkinu bezpečnosť.
Za príjemného rozhovoru sme sa dostali na turistický chodník. Tam Tinka ako bojovníka proti zlu upútalo množstvo sečných a bodných zbraní nachádzajúcich sa na zemi (rozumej zoschnuté konáriky zo stromov). Tomuto faktu nemohli odolať ani takí skúsení bojovníci ako Vlado s Maťom. Všetci sa okamžite chopili zbraní a zvádzali urputné boje proti kostlivcov, ktorí mali v pláne obsadiť náš cieľ, hrad Pajštún. Sofinka celé toto dianie pozorne sledovala zo svojho stanovišťa, z nosiča na Maťovom chrbte. Občas sa zamiešala do diania na bojisku a svojím smiechom dávala najavo, čo si o tom celom myslí. Avšak musím skonštatovať, že Tinko celý boj zvládal bravúrne. Až na jeden moment, kedy mu bola odobraná zbraň a Tinko sa rozhodol, že hrad Pajštún prestáva byť mimo jeho záujmu. Pobral sa presne opačným smerom. Nika s ním absolvovala krátky rozhovor a všetko sa dostalo do správnych koľají. Tinko bol opäť zanietení pre boj s kostlivcami. Vďaka všetkým týmto skutočnostiam, nakoniec túra, ktorá sa zo začiatku javila ako veľmi náročná, bola celkom zvládnuteľná.
Ako prví na hrad dorazil Penďo so Zuzkou. Tam sme sa zoskupili a spoločne vyšli na hradné nádvorie, aby sme preskúmali hradnú pivnicu. Popritom sme sa zahriali teplým čajom a doplnili potrebné kalórie.
Vtom prišla Zuzka s informáciou, ako skúsená kešerka, že pod hradom je schovaný poklad. Ani na sekundu sme neváhali a pobrali sa za ňou. Keď už sme boli veľmi blízko, Tinko ako jediný sa ponúkol, že jej s pokladom pomôže. Hľadali a hľadali a nakoniec aj našli. Vykonali všetky potrebné úkony a s úlovkom sme starostlivo ukryté miesto opustili.
Pomaly aj nadišiel čas pre návrat do dediny. Deti využili napadané jesenné lístie, v ktorom sa s radosťou vyváľali. Maťo sa k nim pridal a zasypával ich z každej strany. Nika zase situáciu využila a vyrábala akčné fotografie. V tomto šantení nás vyrušili kone, ktoré boli na prechádzke. Deti ostali v nemom úžase a kochali sa ich majestátnou krásou. Po ich odchode nadišiel čas postupovať v zostupe. Tesne pred dedinou Borinka, nám Zuzka povedala, že aj tam je malá keška. Tinko už ako skúsený hľadač pokladov sa pre ňu horko-ťažko vyštveral a rovnako ťažko ju aj opäť schoval. A to už bol aj záver našej akcie. Ešte sme dopochodovali k našim autám, rozlúčili sa a vyrazili smer Bratislava.
Resumé: Akciu hodnotím veľmi dobre. Bola to veľmi príjemná a nenáročná prechádzka, v krásnej prírode. Týmto sa chcem všetkým zúčastneným poďakovať za ich účasť a nasadenie.