- dátum konania akcie: 25.8.2018
-
autor zápisnice: Bohuš
-
účastníci akcie: Maťo, Nika, Vlado, Kamila, výl. Sofinka, Matúško a Quido
Keďže už dlhšiu dobu sme neboli na nejakej vojenskej akcii a deti nám podrástli natoľko, že by ich to mohlo baviť, tak som podumal, čo pre nich pripraviť. Mrkol som do vojenského kalendára a na august nám vyskočila naša stará známa „Sahara“ na Záhorí. Trošku sme poladili časy, dátum, miesto stretnutia a išlo sa na vec. Ako prvá na miesto stretnutia do VTSÚ Záhorie dorazila posádka panzerwagenu Škoda v zložení: Maťo, Nika, Bohuš a deti.
Zaparkovali sme expresne. Potom nastal rýchlejší presun na zhromaždište ľudí, čo čakali na autobus. Ten nás mal odviezť do vnútra vojenského areálu. Natrénovali sme akciu Sardinky v autobuse. Trošku pomačkaní ale v zdraví sme došli pred areál. Tam bolo nutné zakúpiť vstupenky a po ich zakúpení sme rezkým krokom mašírovali k pľacu, kde sa mala uskutočniť prvá bojová ukážka dňa.
Táto sa zamerala na boje v Afrike. Konkrétne išlo o boj Deutsches Afrikakorps a Slobodných Francúzov. Ukážka začala leteckou bitkou spomínaných vojsk. Postupne sa nám na bojisko začali trúsiť vojaci a technika oboch strán. Začali pribúdať prestrelky, efektné výbuchy z diel, mínometov. Vo vzduchu pribudli prvé zostrelené lietadlá a na bojisku prví padlí vojaci. Po dôraznom nástupe Francúzov a ich malého tančíku boli nemeckí vojaci zahnaní na ústup až sa nakoniec všetci vzdali. To bol koniec prvej ukážky dňa. Poobede ešte na divákov čakalo predstavenie z roku 1945. Išlo o boje na rieke Visla. Počas ukážky sa k nám pripojila aj druhá posádka VVV v zložení Vlado, Kamila a Quido.
Po malej porade čo s načatým dňom, sme sa rozhodli, že si pozrieme vystavenú techniku, stanové mestečká rôznych vojenských spolkov, ktoré sa zúčastnili na tejto akcii. Deti si polozili po tankoch a dospelí pozreli zaujímavé kúsky vojenskej techniky + bojové ukážky vojenskej techniky Slovenskej armády. Medzitým sme si dali niečo pod zub a ešte sa pomotali po areáli.
Keďže už bolo dosť hodín, tak sme usúdili, že je čas sa pobrať domov. Cestou k sardinkovému autobusu sme ešte s Matúškom zobrali útokom stánok s modelmi tančíkov. Matúško za statočnosť na akcii dostal mechanický tank. Ja som vyfasoval tiež jeden malý do mojej zbierky, keďže Maťo vytrvalo odmietal ťahať za autom do Bratislavy môj vyhliadnutý tančík v mierke 1:1. Prežili sme šťastne aj spiatočnú cestu sardinkovým autobusom na parkovisko. Po malej debate sme sa rozlúčili a ukončili akciu.
Resumé: Akciu hodnotím ako veľmi podarenú. Vyšlo nám aj počasie. Síce bolo pod mrakom a občas aj trošku padli malé kvapky vody, bolo však príjemných 23 Co. Oproti tropickým horúčavám z týždňa síce citeľne chladnejšie, ale aspoň sme sa neuvarili. Organizácia samotnej akcie „Sahara“ bola na veľmi dobrej úrovni. Ľudí bolo tento rok trochu pomenej. Program sa tiež všetkým páčil, len trochu zamrzelo, že bolo málo ťažkej techniky. Či už na bojisku, alebo aj vystavenej. Nuž bude to asi tým, že sme boli namlsaní z minulých rokov. Napriek tomu môžem tento tip akcie odporučiť všetkým, aj s malými deťmi. Tu by som len odporučil pre tých čo majú kočiar, aby si zobrali nejaký ľahký, lebo v piesočných dunách sa to dosť ťažko tlačí. Tak dúfam, že si to zas niekedy zopakujeme.