- dátum konania akcie: 2.6.2018
-
autor zápisnice: Bohuš
-
účastníci akcie: Vlado, Maťo, Nika, Zuzana, Milo, Hela, Kamila, výl. Nikitka, Sofinka, Matúško, Alenka a Quido
Tohto roku sa nám v rámci našej výročnej akcie udiali celkom zaujímavé zmeny. Poďme sa teda pozrieť, čo sa stalo …
VVV už dlhší čas koketovalo s myšlienkou urobiť výročnú akciu zaujímavejšiu. Ako prvá prišla s nápadom Nika, že by sme mohli uvariť prvý výletnícky guláš. Keďže sa nám aj posunulo konanie akcie už do leta, tak som navrhol aj zmenu miesta akcie. Vzhľadom na nie moc dobrú dostupnosť zóny 54C, kde sme mávali akcie a aj počasie, ktoré sľubovalo peklo v podobe tepla, som navrhol iné miesto. Voľba padla na Rusovce – časť lúk a hájov za kaštieľom. Urobili sme tam prieskum, vytipovali lokalitu, ohnisko, dohovorili detaily a hurá na akciu. Rodina Maťo a spol. si zobrala na starosť zabezpečenie kotlíka na guláš a z VVV pokladne nakúpili suroviny na varenie.
Akcia po porade padla na sobotu. Čas stretnutia bol stanovený na 10tu hodinu na parkovisku pri budove SĽUKU. Ako prvá dorazila posádka Bohuš, Zuzka a Alenka. Zistili sme, že sa v budove SĽUKU sa bude konať deň detí, tak sme začali súriť ostatných členov, aby prišli čo najskôr. Hrozilo totiž, že nám obsadia naše ohnisko, ktoré bolo neďaleko tejto akcie a bude po guláši. Čochvíľa dorazila posádka rodiny Milo a spol. a mohli sme teda poslať obsadzovací oddiel v zložení Zuzka-Alenka a Hela-Nikitka, aby obsadili ohnisko. Ja s Milom sme čakali zatiaľ na ostatných. Následne dorazil aj Maťo s rodinou.
Po malej porade začalo vyloďovanie materiálu na akciu. Vyzerali sme ako spojenci v 44 v Normandii. Počas tejto operácie dorazil aj náš veliteľ Vlado s rodinou. Po následnom presune, zložení a zabývaní, nastal čas poverenia, kto čo bude robiť. Deti boli odvelené na lúku, aby sa zahrali s možnými i nemožnými hračkami. Samozrejme s podmienkou, že nás budú chodiť priebežne kontrolovať. Veronika dostala funkciu hlavného kuchára. Maťo bolo pasovaný na miešača a dozerača. Milo bol pomocník obidvoch. Hela, Zuzka, Kamila dozerali na deti. Vlado a ja sme boli za obsmŕdačov a kecali všetkým do práce. V rámci prieskumu okolia sme boli pozrieť aj malé jazero, v ktorom asi žijú bobry, ryby a žaby. Cestou sme stretli umelecký team, čo si v prírode maľoval obrázky. Medzitým sa gulášik pekne varil, deti sa hrali. Čo viac si priať …
Nastal čas, kedy nám Vlado prečítal výročnú správu a potom sme diskutovali na rôzne témy. Milo stihol aj jednu opekačku, aby nám neumrel hladom. Okolo obeda sa niektoré deti uložili spať. Vrchný veliteľ sa s nami rozlúčil aj s rodinou. Zmenšené VVV už ale netrpezlivo nakúkalo do hrnca, kedy bude guláš. Až? Veronika pozrela a zavelila. Guláš je hotový! Pekne ako na vojne sme si zastali do rady a každý dostal podľa zásluhy. Ja by som asi umrel hladom, ale keďže som mal najväčší ešus, tak som dostal toľko naložené, že som to ledva zjedol. Zjedli sme skoro všetko a zhodli sme sa, že to bolo výborne. Po výbornom a výdatnom obede došlo aj na poobednú siestu. Kto chcel ležal na deke, iní sa zase zahrali s deťmi a ďalší len tak klábosili. Jedine Hela s Maťom sa rozhodli pre aktívny odpočinok a dali si bedmintonový turnaj. Čas pokročil a či sa chcelo a či nechcelo, bolo potrebné vyčistiť kotlík, upratať a začať sa baliť. Zase sme všetko nalodili do áut. Pred samotným odchodom sme ešte dohodli ďalšiu spoločnú akciu. Rozlúčili sa a hajde každý domov.
Resumé: Ukázalo sa, že premiestnenie výročnej akcie do inej lokality bol dobrý ťah. Miesto bolo veľmi dobre dostupné pre všetky vekové kategórie. Ohnisko na guláš bolo dobre strategicky umiestnené. Boli sme v chládku, miesta bolo dosť a aj dreva. Deti sa mali kde hrať. Aj návštevnosť iných ľudí bola pomerne malá. Počasie nám prialo, komárov a iného hmyzu bolo tiež málo. Ale to najpodstatnejšie bolo, že sme konečne prvýkrát od existencie VVV urobili vonku na výročnej akcii spoločný guláš. A keďže mal úspech tak pevne verím, že si ho zas zopakujeme aj o rok v takom hojnom počte ako to bolo tento krát. Akcia sa vydarila a myslím, že všetci výletníci boli spokojní.