- dátum konania akcie: 27.1.2018
-
autor zápisnice: Nika
-
účastníci akcie: Vlado, Maťo, Zuzana, Bohuš, Kamila, výl. Sofinka, Matúško, Alenka a Quido, dobr. Oľga s rodinou
Zima je už v plnom prúde. Aspoň takto nejako by sa to dalo povedať. Ale nie je to celkom pravda. Teploty sú viac-menej plusové a po snehu ani chýru ani slychu. Zima v našich končinách už ani nie je zimou. Našťastie začiatkom tohto týždňa sa to trošku zmenilo a konečne sme padli do mínusových hodnôt. Aj keď nie nejakých výrazných ale predsa. Dokonca aj zachumelilo. Rýchlo som skontrolovala predpoveď počasia na víkend a rozhodnutie padlo. Aj napriek tomu, že cez víkend sa mali objaviť jarné teploty, sneh vo vyšších polohách by sa mal udržať. A to dávalo šancu na zimnú akciu.
Neváhala som a poslala výletníkom pozvánku. Jedine čo bolo potrebné, bolo vytiahnuť sánky, boby z pivnice, oprášiť ich od prachu a priniesť na Pezinskú Babu. Na moje prekvapenie sa nás v sobotu na Babe zišlo celkom dosť sánkovania chtivých ľudí. Okrem súčasných výletníkov dorazila aj bývalá výletníčka Oľga s rodinou. Cestou na Babu som si vypočula Martinovo frflanie, že sneh nebude, nakoniec frflal na to, že sa nie celkom dostatočne obliekol, keď zistil, že snehu tu bolo po kolená a navyše aj teplota bola čo-to pod nulou. Ďalším prekvapením bola synchronizácia všetkých zúčastnených. Takmer naraz sme sa zišli na určenom mieste stretnutia. Z áut sme povyťahovali deťúrence, sánky, boby, oteplováky a mohli sme vyraziť vpred. Väčšina detí sa nechala ťahať na sánkach, niektoré zase na rukách. Keďže ich vek ešte nepresiahol hranicu 10 rokov, boli všetky tieto praktiky povolené.
Takto v družnej debate sme dorazili na sánkarský kopec. Zaujali sme pozíciu a obsadili časť kopca, kde sme sa rozložili. Deti neváhali a skúšali čo sa dá. Niektoré po prvýkrát obdivovali snehovú prikrývku, iné testovali čo sa skrýva za hmlou na konci kopca. Nezastavilo ich ani naše varovanie, že je tam veľký betónový múr. Poniektorí dospeláci to išli zisťovať tiež. Pred svojimi ratolesťami sa tvárili, že im chcú predviesť svoje sánkarské schopnosti. Ale my ostatní sme vedeli, že ten betónový múr je riadne veľké lákadlo. Múr ne-múr, v tej hmle tam stál iba jeden obrovský opustený stromuliak. Prečo stromuliak? Lebo vyzeral skôr ako strom než snehuliak. Zásluhu na tom mala Sofinka, ktorá ho patrične dozdobila všetkým možným čo našla ležať v snehu. Kým ona usilovne pracovala na stromuliakovi, ostatní využili postávanie aj na zohriatie sa teplým čajom či doplnenie energiou nejakou tou horalkou. Tu vznikla aj myšlienka na vytvorenie bufetového reťazca, ktorý by sme otvorili prvýkrát na Pezinskej Babe budúci rok. Totižto pozorovaním správania sa ostatných sánkujúcich ľudí sme prišli na to, že títo ľudia najprv postávajú v hlúčiku za účelom zohriatia sa, neskôr vyťahujú termosky s teplým nápojom. Ak by sme otvorili bufet na tomto kopci, ktorý by ponúkal rôzne pochutiny a teplé nápoje, zabili by sme dve muchy jednou ranou. Uspokojili by sme účastníkov sánkovania a VVV by si zarobilo na čaj a hranolky v neďalekej teplom vyhriatej reštaurácii.
Keď už mráz a hmla poriadne zaliezala pod nechty a najmladšie deti si pýtali svoj povinný spánok, nastal čas na odchod. Posledné spustenie z kopca a potom už smer parkovisko. Tam sme ešte chvíľu podebatovali a nakoniec si zaželali šťastnú cestu späť do našich teplých domovov.
Resumé: Bola to nenáročná akcia. Zato však prospešná nášmu zdraviu a priateľstvu. Zišlo sa veľa dobrých ľudí s dobrou náladou a chuťou stráviť pár hodín so svojimi priateľmi.