- dátum konania akcie: 22.7.2017
-
autor zápisnice: Nika
-
účastníci akcie: Maťo, Vlado, Zuzana, Bohuš, Kamila, výl. Sofinka, Matúško, Alenka a Quido
Tohtoročné leto je už v plnom prúde. Zatiaľ nám dáva zabrať vysokými teplotami ale všetci dúfame, že prinesie občas aj nejaké to ochladenie. Keďže v najbližších dňoch to tak nevyzerá, využívam situáciu a pre výletníkov som pripravila ľahšiu akciu na spestrenie nadchádzajúceho víkendu.
Naše kroky povedú pár kilometrov od Bratislavy, kúsok za Skalicu, priamo k Baťovmu kanálu. Skôr ako som poslala oficiálnu pozvánku, preverila som možných záujemcov a potom už len mať šťastie a rezervovať potrebnú lodičku na plavbu. Vlado so svojou rodinou sa rozhodol pre plavbu s plavčíkom na lodi určenej pre turistov. Ja a moji najbližší spoločne so Zuzkou, Bohušom a Alenkou sme sa rozhodli pre 6miestnu lodičku, ktorú si odkormidlujeme sami. Keďže Prvá plavebná komunikuje len pomocou mailov, tak sme si ich zopár vymenili, kým bolo všetko tak, ako má byť. Podľa môjho skromného názoru, telefonicky by to bolo rýchlejšie … rezervácia však bola úspešná. Bohužiaľ lístky pre Vlada rezervovať nebolo možné, tie sa dajú zakúpiť priamo na mieste. A to sme ešte netušili, že až také jednoduché to nebude. Všetko bolo vybavené, dohodnuté, akcia mohla začať. Stretnutie účastníkov som dohodla v sobotu okolo 11.30 hod..
Na miesto stretnutia ako prvá dorazila moja skupina. Bohuša sme míňali na diaľnici, takže sme vedeli, že čochvíľa dorazí. Vlado bol o čosi rýchlejší. Kým vystúpil s Kamilou z auto, došiel aj Bohuš so svojím osadenstvom. Našťastie sa mu podarilo neminúť odbočku, ktorú si pre istotu telefonicky s nami odkonzultoval. Výletníčatá sa rozhodli ešte ku konzumácii, zatiaľ čo ja s Kamilou sme sa vybrali overiť rezerváciu lodičku a zakúpiť pre nich lístky. Rezervácia na 13:00 bola v poriadku, ešte sme mali nejakú hodinku čas, ale s lístkami to bolo o čosi horšie. Pokladňu otvárajú o 12:00 hod. ale o cca 12:10 hod. už boli lístky vypredané na 13:00 a 14:00. Najbližšia možná plavba bola až o 15:00 hod.. Mierne povedané, trošku ma to zaskočilo, predsa len … Ako je možné ani nie za 10 minút vypredať lístky na 2 plavby dopredu, keď rezervácia nie je možná? Rovnakú otázku som položila aj prítomnej slečne v pokladni ale zjavne nemala chuť mi to zodpovedať. Kývla plecami, niečo zamrmlala a považovala za vybavené. Nuž, aj tak sa dá … Vlada sme so vzniknutou situáciou oboznámili. Bolo mu to ľúto, ale na výber sme nemali. Ďalšia lodička sa rezervovať už nedala a naša bola už plne obsadená. Rozhodli sa, že kým si mi vychutnáme hodinovú plavbu, oni strávia čas prechádzkou po okolí. Aspoň Quido sa môže započúvať to vtáčieho spevu.
Nadišla naša chvíľa. Znova sme stáli pred „zhovorčivou“ slečnou, ktorá nám vydala rezervovanú loď. Spoločne s nami šiel k lodi aj týpek, ktorý oboznámil Maťa ako sa taká loď kormidluje. Na rozdiel od svojej kolegyne, bol zhovorčivejší a príjemnejší na nás turistov. Inštruktáž prebehla bez väčších problémov a postupne sme si do lodi posadali. Decká si navliekli záchranné vesty, dokonca sa jedna ušla aj Alenke, a mohli sme vyraziť. Najprv sa zdalo, že Maťo to švihne rovno do vodného zrázu prípadne zaparkuje na priľahlom ostrovčeku. Nakoniec sme to pekne obišli a pred nami sa otvoril Baťov kanál v celej svojej kráse. Po oboch stranách sme obdivovali vodnú flóru, počúvali spev vtákov a hlavne si vychutnávali ticho prírody. Na bobrov sme šťastie nemali, možno pri ceste späť. Po nejakých 20 minútach plavby sme dorazili k nášmu cieľu Výklopník. Bohuš z lodičky rezko vyskočil, zakotvil ju, deti sa zbavili oranžovej vesty a už utekali, kam ich nohy niesli. Nakoniec si to rozmysleli a predsa len na svojich rodičov počkali. Počkali sme, kým sa Alenka usadí v nosiči a spoločne sme sa vydali na prieskum tohto mini prístavu. Prístav je skromný ale dá sa tu občerstviť, grilovať, rybárčiť s platným rybárskym lístkom prípadne aj stanovať.
Zaujímavosťou tohto prístavu je technická pamiatka Výklopník, ktorá bola postavená v roku 1939. Výklopník slúžil k prekladaniu lignitového uhlia, ktoré sa privážalo po železničnej trati z neďalekej bane Tomáš. Dnes slúži ako vyhliadková veža a možná je aj prehliadka interiérov s odborným výkladom. V súvislosti s tým musím spomenúť, že aj samotný Baťov kanál je historická vodná cesta vybudovaná v rokoch 1935 až 1938 v dĺžke 20 km, ktorá spojovala Otrokovice s Rohatcem. V dnešnej dobe je opravená takmer celá vodná cesta v dĺžke 80 km, sprevádzkovaných je 13 plavebných komôr a tým je umožnená pravidelná turistická vodná doprava. Dosť bolo histórie, vráťme sa späť k nášmu pobytu v týchto končinách.
V občerstvení sme si zakúpili lístky na Výklopník a po strmých schodoch sme stúpali až na vrchol. Cestou sme nakukli aj do interiérov. Na samom vrchole sme si neodpustili fotodokumentáciu spoločne s výletníckou vlajkou a po zistení, že náš čas pokročil sme sa pobrali späť k nášmu plavidlu. Po usadení Maťo zapol všetky motory a „plnou“ parou sa pohol vpred. Spoločne so Zuzkou sme skonštatovali, že touto rýchlosťou sa vrátime tak o týždeň. Ale čuduj sa svete, lodička napokon vyštartovala a my sme sa v rekordnom čase vrátili späť do skalického prístavu. Tam už na nás čakal Vlado s rodinou. Po výmene informácii o strávenom čase sme sa rozhodli, že zájdeme na obed do holíčskeho pivovaru Wywar a potom sa uvidí. V pivovare sme mali šťastie a našli sme voľný stôl. Po zahnaní hladu, smädu a skontrolovaní oblohy, podľa ktorej to vyzeralo, že sa na nás rúti pohroma, sme neodolali myšlienke zastaviť sa v Kopčanoch. Stojí tam totižto kostol s možným veľkomoravským pôvodom, Kostol svätej Margity Antiochijskej. Jeho najstaršia stavebná fáza je datovaná do 9.-10. storočia. V roku 1995 bol kostolík vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Ku kostolíku sme dorazili spolu s Bohušom, jedine Vlado nám ostal niekde stratený. Maťo sa s ním telefonicky spojil a spoločne našli cestu tak, aby sa aj Vlado s Kamilu mohli pokochať touto stavbou. Netrvalo dlho a zbadali sme ako sa prašnou cestou približuje červené auto. Nemohol to byť nikto iný, len Vlado. Nemýlili sme sa. Zuzka medzitým odlovila spoločne s Matúškom a Sofinkou kešku, čo-to sme si prečítali o kostolíku a keďže sa z každej strany na nás rútili búrkové mraky, postupne sme nasadli do áut a vydali sa na cestu späť. Krátku zastávku, už bez Vlada, sme si urobili na neďalekej ruine niekdajšej Kačenárne. Ide tiež o historický objekt, ktorý je však už z veľkej časti schátraný. Zuzka však mala šancu na odlovenie ďalšej kešky, čo využila. Potom sme sa už definitívne rozlúčili aj s nimi a každý sa pobral domov.
Resumé: Napriek horúcemu letnému počasiu bol náš pobyt na Baťovom kanáli príjemný. Jediným sklamaním pre nás bol výpredaj lístkov na plavbu ani nie do 10 minút od otvorenia pokladne. Naši najmenší účastníci si mohli vychutnať plavbu po vode, pozrieť si čo-to z technickej histórie ale najdôležitejšie je, že sme spoločne trávili zopár príjemných chvíľ.