- dátum konania akcie: 27.4.2013
-
autor zápisnice: Hela
-
účastníci akcie: Milo, Penďo, Bohuš, Vanda, výl. Nikitka
Nápad na túto akciu mi skrsol v hlave, keď sme sa preháňali na bicykloch po petržalskej hrádzi. Vždy sa mi páčilo jazdiť bočnou cestičkou okolo hausbótov, mimo hlavného ťahu, hneď popri Dunaji. Aj keď to vlastne ešte nie je hlavný tok, ale len jedno z ramien. A tých je tu naozaj požehnane. Zobrala som teda mapu a skúmala, kde sú ramená priechodné a ako sa čo najlepšie a najzaujímavejšou cestou dostať k Dunaju. Zaujalo ma jazero Veľký Zemník aj to, že sa cestou k nemu prechádza cez iné rameno a že sa dá obísť, a človek by sa mohol dostať až na výbežok oproti cyklistickej cestičke, ktorou sme tak často chodievali. Už to chcelo len overiť túto teóriu v praxi.
Za miesto stretnutia som zvolila parkovisko pri petržalskom Lidli na Betliarskej ulici. Ráno o desiatej. Na čas sme dorazili len ja, Milo a Nikitka. S miernym oneskorením Bohuš a Penďo. Čakalo sa ešte na Vandu. Keď už ubehla akademická štvrťhodinka, resp. už možno aj pol hodinka, začali sme ju zháňať telefonicky. Dozvedeli sme sa, že ešte len vyráža. Nechceli sme viac odďaľovať začiatok akcie, tak sme vysvetlili trasu, ktorou sa budeme pohybovať a pomaly vyrazili. Prechádzali sme chodníčkom popri Chorvátskom ramene a keďže sme mali dosť času, zastavili sme aj pri bunkri. O kúsok ďalej sme obdivovali vkusne upravený a ozdobený príbytok miestnych bezdomovcov, kde už nás aj dobehla upachtená Vanda.
Už v plnom počte sme prekročili hrádzu a vnorili sa do porastu na druhej strane. Vzápätí sme narazili na koniec Jarovského ramena a postupovali sme popri ňom. Netrvalo dlho a vynorili sme sa na malej lúčke pri vode, ktorú ľudia podľa prítomného počtu dosť často navštevujú. Nič pre nás, príliš preľudnené. Pokračovali sme ďalej a napojili sa na starú asfaltku, ktorá zrazu zabočila smerom cez vodu. Táto cesta je veľmi zaujímavá, lebo cez vodu nejde most, ale len úzka asfaltka z oboch strán obklopená vodou a tŕstím. Prešli sme teda na druhú stranu a po chvíli sme sa ocitli pri Veľkom Zemníku (v tom čase som ešte nevedela, že sa tak volá, to som zistila až neskôr). Tu sme sa nachvíľu zastavili, posilnili sa z prinesených zásob a pokračovali smerom doprava popri jazere. Mierne rozbrázdená poľná cestička nás viedla lesíkom pekne po rovinke a my sme vychutnávali pohľad na vodu a debatovali. Keď sme dorazili na koniec jazera, zistili sme, že sme sa dostali k hausbótom, kde bolo cez víkend pomerne rušno. Tu sa od nás odpojila Vanda, ktorá sa už potrebovala vrátiť do civilizácie. My ostatní sme pokračovali ďalej okolo jazera smerom k výbežku pri Dunaji, ktorý mal byť cieľom našej cesty. Zistili sme však, že až také jednouché to nebude. Keď už sme sa dostali za úroveň miestnych hausbótov, terén bol taký zarastený, premočený a nepriechodný, že sme to museli vzdať aj s ohľadom na najmladšieho účastníka akcie. Povedali sme si však, že sa tak ľahko nevzdáme a že keď už sme raz tu, nebudeme sa vracať po rovnakej trase a jazero obídeme z druhej strany. To sa však ľahšie povie, ako urobí. Tu už nebola príjemná rovná cestička ako na druhej strane. Cesta bola dokonale rozbrázdená od štvorkoliek, na ktorých sa tu chodia preháňať hausbótisti a blatistý terén tiež urobil svoje. Miestami mi sme museli zdolávať až metrové jamy. Nakoniec sme aj túto „cestu“ zvládli a ocitli sa na opačnom konci jazera. A tu už sa k Dunaju dostať dalo, tak sme to hneď aj využili. Terén tu bol príjemný, kamienkový. Ale to už sme toho mali aj celkom dosť, tak sme sa veľmi nezdržiavali a pokračovali okolo jazera ďalej až k asfaltke, po ktorej sme sa sem dostali. Zistili sme však, že medzitým hladina vody stúpla a cesta je v dosť veľkom úseku zaplavená. Ak sme tam však nechceli nocovať, neostávalo nám nič iné ako to prebrodiť. Takže topánky išli dolu a my sme mierne osviežili v studenej vode. Ďalej už spiatočná cesta pokračovala bez väčších prekážok, takže sme živí a zdraví dorazili až k svojím povozom pri Lidli.
Resumé: Túto akciu môžeme zaradiť do kategórie prieskumných, takže nedosiahnutie pôvodného cieľa tu nemožno považovať za neúspech, lebo nakoniec sme našli inú, schodnejšiu cestu. Takže nabudúce už budeme vedieť, že ak sa chceme tadiaľto dostať k Dunaju, musíme pri Veľkom Zemníku odbočiť doľava a obísť ho z opačnej strany, ako sme išli my. Určite by som sa tam chcela ešte niekedy pozrieť, napríklad keď bude teplejšie počasie. Samozrejme, treba odísť ešte predtým, než sa schová slnko, lebo potom už proti dotieravým komárom nepomôže ani repelent.