- dátum konania akcie: 19.3.2016
-
autor zápisnice: Maťo
-
účastníci akcie: Vlado, Nika, Milo, Zuzka, Bohuš, Kamila, výl. Nikitka, Sofinka a Matúško
Keďže výletníci už dávno nikde spolu nevyrazili, narýchlo som zorganizoval na najbližší víkend prieskumnú akciu. Lenže bol piatok, a tak som mal aj obavy, či bude mať niektorý z výletníkov čas. Telefonicky som sa spojil s potenciálnymi účastníkmi a na moje veľké prekvapenie, bolo celkom dosť záujemcov. Aby všetko bolo podľa pravidiel, spísal som pozvánku a s nahlásenými členmi som sa dohodol na ďalšom postupe. Ale aby bol jasný aj cieľ našej akcie … V našom najbližšom okolí sme už takmer všetko zaujímavé videli, ale predsa sa mi podarilo natrafiť na kúsok slovenskej zeme, ktorá ešte nebola prebádaná členmi VVV. Ide o hrad Čeklis, ktorý sa nachádza priamo v Bernolákove, pár kilometrov od Bratislavy. Čas stretnutia som stanovil na 10:00 hod..
V sobotu ráno počasie nebolo typicky jarné ale to nás predsa nemohlo odradiť od našich úmyslov. Nepršalo, a tak sme mohli v teplejšom oblečení vyraziť. Do Bernolákova sme dorazili všetci načas, len chvíľu sa čakalo na Mila s Nikitkou, ktorí nemohli trafiť ulicu. Napokon sa podarilo a mohli sme už všetci spoločne vyraziť. Keďže sme parkovali neďaleko kaštieľa a hrad sa nachádzal pár metrov od neho, celé nám to trvalo ani nie 15 minút a pred nami sa rozprestrela zrúcanina hradu … Keď sa však zamyslím, tak to ani nebola zrúcanina ale len pozostatky niečoho, čo predtým bolo zrúcaninou. Na miernom výbežku, kde pôvodne bola možno hradná veža, sa hrdo vypínal vodojem. Svojím vzhľadom pripomína vežu, ktorá by čisto teoreticky mohla byť súčasťou hradu. Človeka neznalého problematiky môže tento „historický“ skvost pomýliť. My sme sa pomýliť nedali, vodojem preskúmali a usúdili, že bezdomovci tam občas aj prebývajú. Okrem tejto „stavby“ z hradu už neostalo takmer nič. Zopár hradieb, náznak archeologického výskumu a hora kameňov pred vstupom. Zato výhľad bol dobrý. Mali sme aj šťastie, že v ovzduší bolo málo smogu a mohli sme sa kochať výhľadom na bratislavské letisko, či Kamzík. Deti zatiaľ tento čas využili na ubytovanie sa na pozostatkoch hradu a vytvorili si kuchyňu a obývaciu izbu. Do svojej hry zakomponovali aj Bohuša, ktorý veľmi rád poslúžil ako figurant. Tesne pred naším odchodom sa z ruín hradu vynorili aj dvaja zombíci, ktorí si z nás všetkých vybrali Bohuša ako svoju ďalšiu obeť. Či boli úspešní zistíme podľa Bohušovho správania v najbližších dňoch. Náš čas na hrade uplynul, a tak sme sa pobrali na ďalší prieskum.
Cestičkou popri súkromných obydliach sme sa pustili smerom nadol k mostu, ktorý sme zahliadli z kopca. Netrvalo dlho a bol pred nami. Na jeho druhom konci sa nachádzal súkromný pozemok, čo som rešpektoval a nakukol som iba do záhradných priestorov popri potoku. Ostatní výletníci ostali stáť na moste a čakali čo sa bude diať. Odvahu ísť v mojich šľapajach nabrali výletníčatá a Nika. Deti narobili toľko kriku, že aj neďaleký kohút prestal kikiríkať a kačky z potoka sa presunuli o pár metrov ďalej. V okolí ale už nebolo nič zaujímavé, a preto sme túto časť prieskumu uzatvorili a presunuli sa k motorovým vozidlám. Tam po krátkej dohode sme smerovali ku kaplnke sv. Anny.
Kaplnka sv. Anny sa nachádza v parku Eszterházyovského kaštieľa v Bernolákove. Ide o barokovú stavbu s obdĺžnikovým presbytériom, ktorý je zaklenutý pruskou klenbou. Kaplnka v súčasnosti slúži na cirkevné obrady. Prostredie kaplnky bolo veľmi príjemné. Bolo tu božské ticho, čo sme využili a posadali si na lavičku. Deti v svojej časti v altánku a my dospelí pre kaplnkou. A vtedy to prišlo … ako blesk z jasného neba … Ani neviem ako ale zrazu nás Bohuš všetkých posadil a oznámil … radostnú novinu, že rady VVV sa rozšíria o ďalšie malé výletníča. Tentokrát túto úlohu prevzala Zuzka, ktorá na jeseň privedie na svet svojho prvého potomka. Držíme palce a už teraz sa tešíme na zápisnicu z tejto plánovanej akcie. Po tejto radostnej novine a skonštatovaní, že máme ešte nejakú chvíľku, sme sa rozhodli, že sa zastavíme aj pri bratislavskom letisku a pozrieme mohylu, ktorá stojí na mieste pádu Štefánikovho lietadla. V týchto miestach Zuzka odlovila kešku, prešli sme ešte k neďalekému pamätníku venovanému pilotovi, ktorý tiež v týchto miestach letecky havaroval. A to už nadišiel čas k rozlúčke. S pocitom príjemne stráveného dňa sme posadali každý do svojho vozidla a rozišli sa každý svojím smerom.
Resumé: Som rád, že sa podarilo zmobilizovať takýto počet členov na veľmi rýchlo zorganizovanú akciu. Aj keď sa spočiatku zdalo, že to bude najkratšia akcia v existencii VVV, nakoniec to bolo príjemne strávené dopoludnie s príjemnými ľuďmi. Teším sa na ďalšie stretnutia.