- dátum konania akcie: 30.4.2023
-
autor zápisnice: Vlado
-
účastníci akcie: Maťo, Nika, Zuzka, Bohuš, Hela, Milo, Penďo, Kamila, Sofinka, Nikitka, výletníčatá Matúško, Alenka, Quido, Miško, Rasťo, dobr. Ivana, JP, Julka, Vilko, Natalia
Boli sme.
Takto som chcel napísať zápisnicu z tejto výročnej expedície, ale nakoniec som sa rozhodol napísať o trochu viac. Koniec koncov bol to 25ty Scot a svojou atmosférou a nasadením bol skutočne výnimočný.
Stretli sme sa tradične na konečnej autobusov č. 33 a 32 na Dlhých Dieloch a odtiaľ sme vyrazili do zóny. Ohnisko je už niekoľko rokov presunuté o trochu nižšie ako sme opekávali pred rokmi. Nič to ale nemenilo na tom, že je to stále to isté miesto aj po 24roch rokoch.
Zostava účastníkov bola skutočne široká. Okrem celého „aktívneho“ V.V.V. prišla po rokoch aj Ivana s JP a ich ratolesťami. Kamilka mala zo sebou asistentku Natašu.
Postarali sme sa o oheň ako zvyčajne, nájazdom do blízkeho lesa. Penďo s Rastíkom a ďalšími vyrazil aj na „ščagelky“.
Začali sme si opekať a ja som predniesol výročnú správu a povýšil tých, ktorí si splnili povinnosti potrebné na povýšenie. Nikitka ako prvá podstúpila nový poddôstojnícky test, ktorý mal rovnaké kritériá na postup ako ten predošlý. Bezchybne ho zvládla.
Ešte predtým sme so Sofinkou vztýčili zástavu a ja som sa podujal urobiť tradičné „kušky na sodže“. Z číreho nerozumu som si zabudol zobrať múku, a tak som ich nevedel urobiť dostatočne tenké. No zjavne to nevadilo a všetci si aspoň jeden kus dali. Aj keď posledná várka určená najzaslúženejším členom bola na ich žiadosť rozrezaná a tak dopečená. Počas pečenia sa rozbehli rôzne hry. Od púšťania šarkana, cez futbal či hľadanie chrobáka. Každý podľa svojich preferencií.
Starší členovia posedávali a debatovali o všetkom možnom a mladšie osadenstvo z času na čas strhlo nás starších k rôznym aktivitám. Dokonca si na záver dňa aj Kamilka zahrala futbal.
Po spoločnej fotke, uhasení ohniska a spakovaní odpadu sme sa pobrali zase na konečnú.
Keď som sa obzrel za seba videl som skutočne veľkú skupinu priateľov, ktorým sa aj po rokoch podarilo stretnúť sa. Tento pohľad ma doteraz veľmi teší. V.V.V. prežilo všetky tieto úskalia.
Nech už je to ako chce, stále fungujeme a sme schopní sa stretnúť. To je veľký úspech a naše mladé výletníčatá a mladí členovia svojou účasťou na týchto akciách vlievajú nádej, že V.V.V. nebude realitou len jednej generácie ľudí.
Po ukončení akcie na konečnej sme sa rozlúčili a posadali do našich áut, či pobrali sa pešo domov. Ja som z čistej roztržitosti zabudol fľašku coca-coly na parkovisku, a tak som sa pre ňu musel vrátiť. To Maťa náramne pobavilo a žiadal, aby bola táto záležitosť zaznamenaná v zápisnici a tak tu je.
Resumé: Akciu hodnotím na výbornú. Zišli sme sa v „obrovskom“ počte a už po 25ty raz. Všetkým zúčastneným za toto naše priateľské stretnutie vrúcne ďakujem.